Metelka má striebro a chuť na zlato!

10.09.2016

Metelka má striebro a chuť na zlato!

Jozef Metelka si presne o 18.00 hodine brazílskeho času mohol po prvý raz v živote siahnuť na velodrome v Riu na svoju prvú paralympijskú medailu. Striebornú...


„Potešila veľmi,“ priznal s kontrolovanou radosťou. Získal ju totiž v pretekoch na 1 km s pevným štartom, pričom jeho hlavou disciplínou sú stíhacie preteky na 4 km, v ktorých bude súťažiť už v sobotu. „V minulosti bývali súťaže na štyri km v programe hier pred kilometrom. Keď sme s trénerom Kyleigh Elliotom Mannersom zistili, že to v Riu vymenili, trochu som sa zamračil. No možno je to takto lepšie. Precítil som atmosféru ostrého štartu, lepšie som si otestoval dráhu aj seba pred mojou hlavnou súťažou.“

Ostaňme však pri prvom štarte. „Kilo je o zrýchlení, udržaní a prežití,“ charakterizoval svoju úvodnú disciplínu muž, ktorý od roku 2009 žije s podkolennou amputáciou a s túžbou nevdzať sa svojho športu. Napriek trom strieborným z MS si pozíciu spolufavorita nepripúšťal. „Včera som si trochu vyjazdil nohy, ľahká večera a túlal som sa po sociálnych sieťach, ako to robia mnohí iní,“ odhalil zľahka „prípravu“ pred štartom v deň svojich tridsiatych narodenín. Na štadión prišiel dobre naladený, bez nervov aj bez imperatívu – musím! Štartoval podľa rebríčka UCI predposledný. „Zahrieval“ sa najskôr na dráhe a počas štartov svojich súperov na trenažéri. Po očku ich sledoval, no veľmi ich nevnímal. „Vytváram si svoju bublinu, mnohé veci robím automaticky, máme ich odskúšané. Vnemy okolo seba začínam evidovať až po dojazde,“ naznačil kľúč k maximálnej koncentrácii. Potreboval ju, pretože najskôr Brit Jon-Allan Butterworth a hneď po ňom aj víťaz z Londýna Španiel Alfonso Calello Llamas zlepšili paralympijské rekordy.

Hneď po štarte sa zdalo, že budú obaja, no minimálne jeden nad sily nášho reprezentanta. Medzičasy na 250 aj 500 m ho odsúvali mimo stupňa víťazov. „Začal som pomalšie ako som chcel. Nejaké stotinky som možno stratil na štarte, no dúfal som, že naberiem rýchlosť a stiahnem stratu. Posledného pol kola však už kolesá bicykla točili skôr mňa ako ja bicykel.“

Na poslednom medzičase na 875 m bol ešte priebežne druhý. No v cieli najrýchlejší. V rýchlom časovom slede aj Jozef Metelka ako tretí v rade zlepšil paralympijský rekord Jody Cundyho z Pekingu 2008. Práve 37 ročný dvanásťnásobný majster sveta (v rôznych disciplínach), ktorého v Londýne 2012 na štarte diskvalifikovali, štartoval na záver súťaže. A išiel parádne... Vyhral suverénne.   

„Jody Cundy je ľudská raketa. Tak ako ja trénujem hlavne na 4 km, on sa špecializuje na l km,“ konštatoval vecne Jozef Metelka. S náznakom maximálnych ambícií na sobotňajší štart. Aj preto sa jeho prvé paralympijské striebro „stretne“ len s malou oslavičkou. „Určite si dám ionťák a možno ako bonus aj špagety...“ žartoval. Pri pohľade na maskota v rukách, ktorého dostal spolu s medailou na stupňoch víťazov pripustil, že by ďalšiemu doprial zlaté lupene, ktoré má namiesto vlasov. Tak nech sa to podarí, Jozef...

Výsledky: 1 km s pevným štartom: 1. Jody Cundy /V.Brit./ 1:02,473, 2. Jozef Metelka /SR/ 1:04,194, 3. Alfonso Cabello Llamas /Šp./ 1:04,494, 4. Jon-Allan Butterworth /V .Brit./ 1:04,733, 5.Edwin Fabian Matiz Ruiz /Kol./ 1:06,248, 6. Masashi Ishi /Jap./ 1:07,437

Stano Ščepán

 


Autorka streleckých zážitkov

Teplomer sa výdatne šplhal nad tridsiatku. V pevnom streleckom kabáte sa dýchalo čoraz ťažšie. Oči začínali páliť, maličký terč 50 m ďaleko sa začínal rozmazávať. Našťastie, Veronika Vadovičová mala v kvalifikácii dostatočný náskok, aby mohla dostrieľať 60 rán bez stresu, či postúpi do finále...


V bežnom živote prvý pohľad na ľudí na vozíku vyvoláva súcit. Málokto vie, že tí, ktorí sa na ňom pohybujú, o súcit veľmi nestoja. Chcú od života viac. Veronika patrí k tým húževnatým ľuďom, ktorí nepripustia, že je invalidný vozík pre nich príťažou. Patrí k tým, ktorých by ste od dojatia aj od obdivu najradšej vystískali do „vymačkania“... Po dvoch zlatých medailách mohla prísť na strelnicu na najťažšiu disciplínu ľubovoľnej malokalibrovky na 3x20 rán s horenosom ľahostajnosti. Akože, mám to všetko na háku. To však neladí s jej charakterom. „Cítila som zodpovednosť, vedela som, že sa odo mňa očakáva dobrý výsledok,“ priznala po súťaži. Vo finále bola o čosi nervóznejšia, než zvyčajne. V prvej päťke výstrelov trafila len jednu desiatku. V kvalifikácii až 22! V druhej pätici výstrelov v kľaku sa zaskvela aj ranou 10,8, no uletela aj na 8,1. „Pri posede na vozíku si môže oprieť ruku o lakeť, simulujúc polohu v kľaku,“ vysvetľoval detaily tréner Milan Goleňa. „Táto pozícia nám zo všetkých troch zatiaľ ide najslabšie. S kľačákom ešte niekedy bojujeme,“ priznal po súťaži. Po prvej pätnástke rán v kľaku bola na 5. mieste. Po ďalšej v ľahu sa delila o 3. a 4. priečku s Nemkou Natašou Hiltropovou. Vo finiši v stojke – ako zvyčajne – nesklamala. Posúvala sa vyššie a hoci strata na líderku súťaže Číňanku Cchuej-Ping Čang bola nedostihnuteľná, druhé miesto si ustrážila. „Nevnímala som priebežný stav. Až do posledného…

Nový partner IPC aj SPV   

Celá naša výprava žije úspechmi a úsilím slovenských športovcov, no v zákulisnej diplomacii sa už pripravujú aj nové projekty spolupráce...


 

Od 1. januára bude až do 31. decembra 2024 partnerom Medzinárodného paralympijského výboru (IPC) Toyota Motor Corporation. Zástupcovia spoločnosti sa dnes stretli v Riu de Janeiro s predstaviteľmi IPC a potvrdili svoj medzinárodný program podpory a spolupráce paralympijského hnutia v nasledujúcich ôsmich rokoch. Vdaka tomu sa Toyota stáva aj automobilovým partnerom pre SPV, ako aj pre paralympijské družstvo od 1. januára 2017. Toyotu zastupovali Masahiro Nogi – Group Manager; Tetsuya Ide –Assistant manager a za IPC sa zúčastnili Nael Ogden-Smith a Bart Schell – Client Services Manager.

Cieľom stretnutia bolo ozrejmenie spolupráce na nadchádzajúce obdobie, ako aj predstavenie možností propagácie partnera zo strany SPV. Po prezentáciách, ktorí propagujú spoluprácu IPC a Toyota, budú nasledovať po skončení PH aj ďalšie stretnutia so zástupcami spoločnosti Toyota Motor Corporation v tomto roku aj so zástupcami so zástupcami Toyoty na Slovensku. (spn)

 


Fantastické hry Slovákov: šiesty súťažný deň - šiesta medaila!

Druhú striebornú a celkove šiestu medailu vystrieľala dnes pre Slovensko Veronika Vadovičová v disciplíne R8 - ľubovoľná malokalibrovka 3 x 20 ženy. Z predošlých dvoch disciplín v Riu má Veronika dva najcennejšie kovy.


Zajtra ju čaká posledná súťaž - malorážka R6. Po kvalifikácii bola Veronika na druhom mieste (s nástrelom 577 bodov) za Číňankou Zhang Cuiping (583 bodov - nový parlympijský rekord). Tretia bola ďalšia z čínskych favoritiek Yang Yaping (576 bodov). Finálovú osmičku tentokrát obsadili štyri Európanky, tri strelkyne z Ázie a jedna Austrálčanka. Hoci vo finále sa s výnimkou vedúcej Zhang menilo poradie ako na presýpacích hodinách, naša reprezentantka opäť ukázala v závere silné nervy a udržala striebornú pozíciu za dnes suverénnou Číňankou. "Boli to trochu väčšie nervy ako v tých predošlých disciplínach. A predsa len, je to už malrážka, ktorá je o kilo ťažšia a strieľa sa na 50 m, nie na 10. Kvalifikácia sa navyše strieľa vonku a bolo neskutočné teplo. Čas tiež beží a síl ubúda, takže celkovo to bolo náročnejšie. Preto mám veľkú radosť aj z tejto medaily", uviedla po súťaži.  Text a foto: ROMAN VÉGH ------------------------------------------------------------------------------------------------- Výsledky Slovákov, 13. septembra: BOCCIABC1 - jednotlivci:B-skupina: Jakub Nagy - David Smith (V. Brit.) 0:13 (0:4, 0:2, 0:5, 0:2)BC2 - jednotlivci:E-skupina: Róbert Mezík (SR) - Hoi-jing Kwok (Taiw.) 10:0 (1:0, 3:0, 4:0, 2:0)BC4 - jednotlivci:C-skupina: Samuel Andrejčík (SR) - Pornchok Larpyen (Thaj.) 1:3 (0:1, 0:1, 0:1, 1:0) STREĽBAŽENY:ľubovoľná malokalibrovka 3x20 - finále: 1. Zhang Cuiping (Čína) 455,4 bodu, 2. Veronika Vadovičová (SR) 449,4, 3. Lee Yun-ri (Kór. rep.) 437,8 …

Marek si chce narodeniny užiť zajtra

V rozprávkovom príbehu o Lomidreve vystupuje nielen Laktibrada ale aj Miesiželezo. Marek Kamzík z rozprávkových príbehov už vyrástol, no na Miesiželezo sa pri svojej telesnej konštrukcii podobá...


Rodák z Veľkého Krtíša má práve dnes 42 rokov. Chlap ako hora s krásnym „skokanským“ menom nastúpi zajtra (v stredu 14.9. od 16,00 hod.) na svoju súťaž v tlaku na lavičke v kategórii nad 107 kg. Nemá veľké oči, ale chuť zabojovať o čo najlepší výsledok áno. Základ si chce stanoviť na 170 kg. Ako ho „preskočí“ môže prekvapiť. „V detstve som sa napočúval rôznych posmeškov, vrak Kamzík, prečo neskáčeš. Deti sú aj kruté, no skôr pochabé. Dnes som šťastný, že môžem chodiť, že mám silu v tele aj v duši,“ usmieva sa Marek Kamzík. Chlap, ktorý má dnes narodeniny, no darček zo súťaže by si chcel užiť naplno zajtra. Nech sa to podarí... (špn)


ME v tanečnom športe na vozíku bez Rusov s otáznikom

Včera popoludní sa vo vysunutom pracovisku IPC v Riu uskutočnilo stretnutie medzi predsedom SPV Jánom Riapošom a generálnym sekretárom IPC Xavierom Gonzalezom.


Ten v úvode zagratuloval Slovensku k doterajším úspechom a keďže stretnutie prebiehalo práve vo chvíli konania finálového zápasu v boccii, aj k práve získanej zlatej medaile.

„Bolo to veľmi dôležité stretnutie k organizácii IPC ME v tanečnom športe na vozíku, ktoré sa majú konať koncom októbra v Košiciach. Doteraz nebolo jasné, ako má organizačný výbor ME postupovať ohľadne účasti športovcov Ruska na tomto podujatí. Dozvedeli sme sa, že postoj IPC je totožný ako v prípade PH, pretože Rusko ma naďalej pozastavené členstvo v IPC, čo znemožňuje účasť jeho športovcov na tomto podujatí“, uviedol Ján Riapoš.

IPC zašle oficiálne písomne stanovisko k tejto situácii a následne SPV a organizačný výbor ME rozhodne, či sa šampionát vôbec bude konať, nakoľko sa predpokladala účasť až 35 športovcov práve z Ruskej federácie. „Ich neúčasť znamená veľkú medzeru v rozpočte podujatia a v tanečnom športe na vozíku je Rusko svetovou veľmocou, čo by výrazne znížilo aj športovú úroveň tohto podujatia“, dodal predseda SPV.

(vg)


Slovenská pozornosť sa sústredí na strelnicu a do boccistickej haly

O 9:30 hod. miestneho času nastúpi vo vojenskej zóne Deodoro na svoju tretiu disciplínu R8 Veronika Vadovičová. Naša famózna strelkyňa môže pokoriť historickú hranicu troch zlatých z jednej paralympiády.


V prípade umiestnenia do ôsmeho miesta v kvalifikácii ju uvidíme aj vo finále o 12:30 hod.

Boccisti odštartujú po historickom zlate v pároch individuálnu súťaž. Ako prvý sa predstaví o 12:30 hod. Róbert Mezík (BC2) proti Hongkongčanke Kwok Hong Ying na kurte č. 1. O hodinu neskôr ho na rovnakom mieste vystrieda Jakub Nagy (BC1) proti Britovi Davidovi Smithovi a od 16:00 hod. uvidíme na kurte č. 6 čerstvého paralympijského šampióna Samuela Andrejčíka proti Thajčanovi Pornchokovi Larpyenovi.

Na Slovensku je o päť hodín viac.

ROMAN VÉGH


Už je to naše!

Vláčik troch invalidných vozíkov viezol zhmotnenú túžbu, naplnený sen aj tri úžasné ľudské bytosti. Život im zabudol darovať krídla, tak si ich našli sami...


„Už je to naše!“ ozvalo sa skandovanie z tribúny a vzápätí aj priamo zo súťažného kurtu. Samuel Andrejčík sa sotva rozlúčil s pubertou a už prepisuje históriu. Mohutným „machatovským“ hlasom, súcim na čítanie rozprávok, si jednu z najkrajších napísal spolu s Michaelou Balcovou aj Róbertom Ďurkovičom. Stali sa paralympijskými víťazmi. „Už je to naše,“ kričal Samo z plných pľúc uväznených v posede na vozíku. V tej chvíli aj nežičlivé domáce publikum aj brazílski súperi uznanlivo prikyvovali. Cestou do Ria sme sedeli v lietadle spolu so Samkovou maminou Ľudkou. Často odbiehala za synom, sediacim obďaleč, aby mu pomohla najesť sa, aby ho umyla, zakryla dekou. Starostlivosť rodiča v takýchto prípadoch nepozná hranice. Možno by uviazla v preplakaných nociach, keby Samo - aj napriek pokrúteným rukám, nevyvinutým kĺbom a zlému upnutiu svalov a šliach - od detstva nerozdával energiu a silu druhým. Pospomínali sme jeho operácie, liečenia, strádania ale aj túžby a sny. Pred štyrmi rokmi si poskladal puzzle Ria a ako obraz zavesil vo svojej izbe nad posteľ. Zaspával aj sa zobúdzal s pocitom, že sa do mesta pod Kristovou sochou chce dostať. „Po víťazstve na ME v roku 2013 v Guildorfe sa začala cesta kvalifikácií, na ktorej som už nemohol, zablúdiť. Cieľ bol jasný. Puzzle s Riom som mal stále na očiach. Štyri roky som za tým išiel a podarilo sa...“ Príbeh Michaely Balcovej s rovnakým zdravotným znevýhodnením je športovo ešte o dva roky…

Boccisti dnes získali pre Slovensko štvrté zlato!

Historicky prvá paralympijská medaila v boccii sa zrodila dnes v Riu. Náš pár BC4 zdolal po vynikajúcom výkone vo finále domácu Brazíliu 4:2 a vybojoval najcennejší kov.


Zápas, v ktorom viedli po prvej štvrtine domáci 2:0, odohrala dvojica Samuel Andrejčík – Michaela Balcová, Róbert Ďurkovič bol v pozícii náhradníka. V druhej štvrtine sme vyrovnali na 2:2 a záver bol už v plnej réžii slovenských reprezentantov, ktorých prišli s našimi vlajkami podporiť aj viacerí fanúšikovia.     Michaela Balcová: „Je to úžasný pocit. Je to naozaj to, o čom sme celý čas snívali a pre čo sme pracovali. Mali sme špeciálnu taktiku pred dnešným zápasom, že loptičky budeme hrať ďalej a napokon to vyšlo“. Samuel Andrejčík: „Vyšlo to úplne dokonale, presne podľa našich predstáv. Brazílčania mali podporu publika, bojovali do konca, ale bola to loptička, proti ktorej sa ťažko dalo niečo urobiť". Reprezentačný tréner Martin Gabko: „Pre mňa to žiadne prekvapenie nie je. Za celé štyri roky nám ušli medailové umiestnenia iba na troch podujatiach. Tvrdo sme pracovali, aby sme boli úspešní a toto je absolútny vrchol, čerešnička na torte. Verím, že to bude motivácia aj pre ďalších“. ROMAN VÉGH -------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Výsledky Slovákov, 12. septembra: BOCCIA   páry BC4 - finále:   Slovensko (Róbert Ďurkovič, Michaela Balcová, Samuel Andrejčík) - Brazília 4:2 (0:2, 2:0, 1:0, 1:0)  JAZDECTVO  skupina 1a - team test: 25. Katarína Jobbágyová, kôň Sterngreifer (60,565 bodu)STREĽBA  MUŽI: …

Lukostrelci majú rešpekt

Zdanlivo to vyzerá jednoducho. Natiahnete tetivu, zacielite a pustíte šíp. Aby ste však trafili stred terča, na to už musíte mať riadny kumšt v rukách aj v hlave.


Slovenskí lukostrelci mali na Sambadróme v Riu de Janeiro v kvalifikácii pevnú ruku. Peter Kinik obsadil v kladkovom luku W1 3. miesto a Marcel Pavlík v súťaži Compound Open 6. priečku. „Chceli nastrieľať ešte lepšie,“ prezradil reprezentačný tréner Vladimír Majerčák. Peter Kinik je známy maximalista. Druhú polovicu kvalifikácie máva lepšiu než prvú, no v Riu to bolo naopak. V prvej časti 322, v druhej 316 bodov. Celkový súčet 638 bol n úrovni svetovej jednotky Davida Drahoninského z Českej republiky, no ten mal v terči viac desiatok. Už v Londýne bol Kinik v kvalifikácii vynikajúci, no pohorel na vyraďovacích súbojoch. „Hlava neposlúchala, bol som nováčik. Teraz to bude lepšie,“ tvrdí tridsiatnik, ktorého na stanici v Matejovciach nad Hornádom prešiel vlak. Vzal mu nohy aj časť ľavej ruky. Pritom Peter je ľavák, takže sa učil písať aj strieľa pravou rukou. Pred dvoma rokmi sa však vrátil vďaka špeciálnej pomôcke k ľavej a zdá sa, že mu to vyhovuje. „Je to obdivuhodné, ako to zvládol. Prerábali sme techniku, ale ako ľavák sa cíti na tréningu aj na súťažiach lepšie,“ hovorí Vladimír Majerčák. Marcel Pavlík mal zasa smolu v Západných Tatrách pri paraglidingu, ktorý sa skončil pádom z takmer sedemdesiatich metrov. Ostal na vozíku, no chuť športovať nestratil. Naopak, je našim najlepším lukostrelcom na Slovensku a aj kvalifikáciu začal vynikajúco. Stihol nám zamávať do objektívu fotoaparátu, prehodiť zo pár slov, zažartovať ako mu to ide, až…