Medailová žatva našich plavcov v Rijeke

28.07.2016

Medailová žatva našich plavcov v Rijeke

Chorvátske mestá Záhreb a Rijeka boli v dňoch 12. - 25. júla dejiskom Európskych univerzitných hier (European University Games 2016), na ktorých štartovalo v rôznych športoch vyše 8.200 vysokoškolákov. 


Dvojica našich plavcov Viktor Kemény (reprezentoval STU Bratislava) a Miroslav Šušnyák (za VŠ marketingu a manažmentu Košice) sa predstavila v Rijeke a spolu vybojovali 12 medailí v rovnakom počte disciplín. Účastník PH 2012 Viktor Kemény štyri zlaté a dve strieborné,  Miroslav Šušnyák štyri strieborné a dve bronzové. 

Informoval reprezentačný tréner Ladislav Struhár.


Sledujte v priamom prenose na Dvojke RTVS

Už dnes o 18:15 hod. miestneho času (23:15 SELČ) sa v Riu začne otvárací ceremoniál XV. paralympijských hier. Na ploche štadióna sa medzi výpravami z celého sveta predstaví aj naša slovenská. 


Desať vecí, ktoré potrebujete vedieť o otváracom ceremoniáli: Jeho dejiskom bude kultový štadión Maracaná, známy najmä kvôli futbalu, ktorý uzavrú o 17:30 hod. Bol postavený k MS 1950 vo futbale a jeho pôvodná kapacita bola 200 tisíc divákov! Po poslednej rekonštrukcii k MS 2014 sa znížila na súčasných 78.639 sediacich divákov. Maracaná je iba ľudový názov - oficiálny je Estadio Jornalista Mario Filho, po známom brazílskom novinárovi. Konal sa tu aj otvárací ceremoniál nedávnych OH. Podieľať sa na ňom bude cca 500 profesionálov, vrátane choreografov a umelcov, spolu s 2.000 dobrovoľníkmi. Do predaja sa ponúklo približne 50 tisíc lístkov. Program pripravila trojica - návrhár Fred Gelli, spisovateľ Marcelo Rubens Paiva a umelec Vik Muniz. Gelli prisľúbil, že ceremoniál prenesie na všetkých bezhraničnú energiu, šírenú paralympijskými športovcami. Paiva zasa tvrdí, že to bude "najväčší symbol tolerancie a rešpektu k druhým". Motto ceremoniálu znie “Every Body Has A Heart“ (Každé telo má srdce), čo odráža celkové zameranie programu na človeka s jeho pocitmi, problémami, solidaritou a láskou. Jednou z hviezd večera bude bude americká parasnowboardistka Amy Purdy, ktorá v Soči 2014 získala bronzovú medailu. Objavila sa už v americkom televíznom programe "Dancing with the Stars" a zajtra bude tancovať sambu so zatiaľ utajeným partnerom. Na plochu nastúpi viac než 4. 000 športovcov, ktorí zastupujú viac než 160 krajín (pôvodne bolo prihlásených 176 krajín). Každá…

Kamzík tlačí nielen na lavičke

Koniec očakávania, dohadov, kalkulácií. Deň D je tu! So všetkým, čo k otvoreniu XV. paralympijských hier v Riu de Janeiro prináleží. Stúpajúci adrenalín, prvé emócie aj spoznanie súperov v skupinách a štartových listinách...


Na všetko sme boli zvedaví priamo v paralympijskej dedine. Predbehli nás však dopingoví komisári, ktorí vytiahli priamo z postele našich dvoch statných valibukov Mareka Kamzíka aj Adriána Matušíka. Prvý naberá na hmotnosti, aby mal pred súťažou v tlaku na lavičke minimálne 120 kg, druhý naopak, stráži svoju hmotnosť, aby mal v diskárskej klietke pri hodoch rýchly švih. Od januára pribral 30 kg a ešte sa mu máli. Mareka Kamzíka sme našli oddychovať po fyzicky náročnom tréningu. „Ešte musel zabrať, do súťaže je ďaleko,“ naznačil alchýmiu časovania formy tréner Michal Čapla. Mimochodom jeho syn Martin bude ako jediný na PH zo Slovenska v zbore rozhodcov. Marekovi však môže uznať, ako ostatným, len platné pokusy. „Chcel by som začínať na 170 kg,“ prezrádza taktiku Marek Kamzík. Chlap, ktorý pred rokom netušil, či sa mu návrat na súťažné pódiá po ôsmich rokoch vôbec podarí. Chlap, ktorý sa po čiastočnom rázštepe chrbtice nemusel dožiť ani len škôlkárskeho veku. „Mohol som skončiť oveľa horšie. Na vozíku, alebo... Rodičia museli podpísať reverz, že operáciu s fixáciou miechy nemusím prežiť,“ odťahuje záves strádaní a úzkostí svojho detstva chlapisko s bicepsami ako dievčenský driek. „Vďaka dobre odvedenej práci pri ťažkej operácii v roku 1978 a aj vďaka mojim rodičom dnes môžem chodiť. Boli na mňa tvrdí. Nikdy ma nehýčkali ako zdravotne postihnutého.“ Často musel byť v nemocnici aj na liečeniach bez rodičov. „Neskôr, v…

Prepotené dresy a vyliata krv

Pinpongové loptičky rozohrali svoje staccato. Prepotené dresy našich paralympionikov naznačovali, že sa na tréningu nešetrili...


„Loptičky sú trochu tvrdšie, než s akými sme doma trénovali, ale mne to vyhovuje,“ prezrádza Miro Jambor spotený aj „za ušami“. Priam sa z neho lejú kropaje potu po výdatných výmenách s reprezentačným trénerom Sašom Dragašom. „To tie kilá, ktoré nosím navyše,“ žartuje na svoj účet. Teraz už môže, ale tesne po prílete skôr hľadal okno z ktorého vyskočí v paralympijskej dedine. Kvárili ho hrozné bolesti. „Nakladal som na letisku kufre po prílete do Ria. Boli priťažké a zalialo mi ruku krvou,“ vysvetľuje otvorene stolný tenista, ktorý trpí hemofíliou. Ruku musí šetriť na súťažné zápasy. Má ju zmaľovanú tak, že nepotrebuje ani tetovanie... Našťastie, žilky mu popraskali v ľavej. Ak by to bola pravá, možno by ani raketu neudržal v ruke a bolo by po nádejách. Tie napokon živia v sebe všetci slovenskí paralympionici. Málokto „zvonka“ však naozaj pozná ich zdravotné súženia. „Vozík, to je to najmenej,“ usmieva sa Alena Kánová. „Silní chlapi Ťa na ňom vynesú. To nie je problém. No to, čo sa potrhalo vo vnútri tela pri autohavárii, s tým bojuješ stále.“ Úprimne, neraz aj vo chvíľach, keď sa očakáva za súťažným stolom čo najlepší športový výkon. Alena sa vždy vedela zaťať, zabojovať. Srdnatosť zdedila v génoch. Silná nátura ju „dotiahla“ až ku štyrom paralympijským medailám. Piata láka, no môže byť privysoko. Konkurencia neustále rastie. Alena Kánová hráva od začiatku svojej kariéry s…

V Riu je už aj tretia časť slovenskej výpravy

Dnes nad ránom dorazila do dejiska hier tretia skupina našich športovcov, v ktorej boli lukostrelci Peter Kinik a Marcel Pavlík, spolu s našim jediným zástupcom v tlaku na lavičke Marekom Kamzíkom.


Spolu s nimi pristali na letisku v Riu aj členovia ich realizačných tímov a televízny štáb RTVS.

Všetkých troch sme sa spýtali,  aký výsledok by ich uspokojil z PH 2016.

Marcel Pavlík, majster Európy 2014 a najlepší lukostrelec Slovenska 2014 a 2015: „Mňa hocijaká medaila“.

Peter Kinik: „Lepšie umiestnenie ako v Londýne 2012.“

Marek Kamzík: „Osobný rekord“.

Po ubytovaní a aklimatizácii ich čaká spolu s celou výpravou v stredu večer otvárací ceremoniál na štadióne Maracaná.

ROMAN VÉGH


Porcia piatich disciplín

Jedno z pravidiel, ktoré sme si potichu dohodli znie – nebudeme hovoriť o umiestneniach. Štart v piatich disciplínach ponúka pre našu jedinú plavkyňu na PH v Riu de Janeiro Karinu Petrikovičovú dostatok možností na postup do finále. V niektorom z piatich štartov sa hádam podarí. Hoci trénerka Daniela Šipošová ponúka viac optimizmu. Ale – nebudeme vopred hovoriť o umiestneniach...


Sotva sa ľavou nohou oprie o štartový blok, za ušami zaznie trénerkin povel a už je vo vode. Rituál štartov sa opakuje vo väčšej či menšej miere na každom tréningu. Dynamika odlepenia sa od blokov je rovnako dôležitá, ako čistá technika, rýchlosť, vytrvalosť a čistá hlava v súťaži. Karina na všetkom v posledných dvoch rokoch svedomito pracovala a na tréningoch vyzerá lepšie, uvoľnenejšie aj výkonnostne zrelšie než pred štyrmi rokmi na PH v Londýne. „V júli a auguste sme finalizovali prípravu, aj keď sústredenie v Popravde sme museli zo zdravotných dôvodov o tri dni skôr ukončiť. Teraz opäť mierne stupňujeme záťaž, aby nám všetko vyšlo ako chceme,“ prezradila Daniela Šípošová. Zrakovo znevýhodnená Karina Petrikovičová nastúpi v Riu na prvú disciplínu – na 100 m motýlik - už 8. septembra predpoludním. Ďalšia súťaž na 200 m polohové preteky ju čaká 10. septembra a po troch dňoch oddychu bude štartovať v ďalších troch súťažiach. V porovnaní s ostatnými krajina má nevýhodu v sólovom zastúpení. Ak však postúpi do finále, isto požiada českú výpravu o požičanie aspoň masážneho stola tesne pred súťažou. Posledné dni pred PH dýchajú na športoviskách aj v okolí nich dobrosrdečnosťou, ústretovosťou a srdečnosťou. Zdá sa, že zredukovaný rozpočet organizátori „zneužijú“ na absenciu niektorých služieb – napríklad v dopravnom systéme – ale oproti OH to aspoň nahrádzajú vľúdnosťou a ochotou pomôcť na každom kroku. Ozaj čo pomôže Karine k finálovým…

Modlitbičky pod sochou Krista

V živote občas používame nadsádzku, miestami radi zveličujeme, aj preto aby sme upútali, no v tomto prípade to sedí ako... doplňte si sami. Nikto momentálne nemôže urobiť pre popularizáciu boccie na Slovensku viac, ako náš paralympijský tím v Riu.


Na tréningu v provizórnej hale v olympijskom parku v Riu, hneď vedľa hlavnej  Carioca II., sme už zrána zastihli na tréningu všetkých sedem boccistov našej reprezentácie so sprievodom. Presne na minútu ich organizátori pustili na tréningové plochy a po krátkom „rozhádzaní sa“ začalo neúnavné drilovanie presnosti každého z desiatok hodov. Zdravotné znevýhodnenie každého z našich hráčov limituje ich pohyb rúk aj paží, komplikuje stabilitu a rovnováhu na vozíku. Napriek tomu posielajú svoje lopty k „jackovi“ takmer neomylne presne. „Tréningová plocha má iný podklad než súťažná v hlavnej hale, príliš spomaľuje loptičky. Aj preto sú pre nás tréningy v hlavnej hale dôležitejšie a tam som s ich výkonmi veľmi spokojní,“ zasvätil nás do detailov záverečnej prípravy už v dejisku paralympiády reprezentačný tréner Martin Gabko. Spolu s ďalšími piatimi členmi sprievodu, resp. trénermi trpezlivo vracal našim boccistom odhádzané loptičky, vymýšľal modifikované situácie a radil ako na ne.   Boccia mala premiéru na PH v New Yorku v roku 1984. Podstatou hry je hádzanie špeciálnych loptičiek k terčovej bielej lopte tzv. „jackovi“. Na Slovensku sa udomácnila po PH v Atlante 1996 a o osem rokov už dvojica Róbert Ďurkovič – Martin Strehársky siahala na PH v Aténach 2004 po medaile. Dodnes ju slovenskí boccisti na paralympiáde nezískali, no sila a vôľa súčasného výberu naznačuje aj v tomto smere sľubný potenciál. „Nikdy to nie je ľahké,…

Slovenská hymna a vlajka v paralympijskej dedine

Niektorí to už zažili pri ceremoniáloch vyhlasovania víťazov. Viacerí už aj na paralympijských hrách. No pre necelú desiatku slovenských športovcov to bol celkom nový zážitok. V paralympijskej dedine v sobotu krátko po pätnástej hodine popoludní brazílskeho času slávnostne vztýčili slovenskú štátnu vlajku.


„Strašne je tu dobre. Super atmosféra, som spokojná“ nadchýnala sa Lenka Ďurdinová, jedna z deviatich slovenských športovkýň, ktorá zažíva v Riu svoju paralympijskú premiéru. S rozšírenými zreničkami sledovala brazílskych tanečníkov a tanečníčky rovnako ako stolný tenista Peter Mihálik. Ten nielenže zapózoval spolu s dobrovoľníčkou Natáliou pred objektívom Romana Benického, ale aj sa zavlnil v rytme samby. „Zatancovali sme si v rámci možností,“ reagoval pohotovo na otázku, či ho brazílske rytmy nedvíhali z vozíka. Naopak, pri slovenskej hymne mnohým prebehli zimomriavky na chrbte. Na stožiar v paralympijskej dedine vystúpala slovenská vlajka. Neklamný znak, že slovenská výprava už je začlenená v Riu do veľkej paralympijskej rodiny. Ešte predtým privítala slovenských športovcov spolu s  výpravou Singapúru a Turecka starostka dediny dvojnásobná olympijská medailistka  z Atlanty a Sydney - basketbalistka Janeth Arcainová. Vedúci našej výpravy Samuel Roško jej odovzdal spomienkové predmety Slovenského paralympijského výboru a spoločne so športovcami si vypočul slovenskú hymnu. Celá výprava dúfa, že zaznie ešte aj na vyhlasovaniach víťazov paralympijských hier v Riu. Mimochodom, práve starostka dediny Janeth Arcainová zmobilizovala na základe urgencií našej výpravy technikov, ktorí do noci odstraňovali nedostatky v ubytovacích priestoroch našich paralympionikov. Nebolo ich málo a niektoré doslova zapáchali. Akoby sa po OH dedina stala mestom duchov...…

Prvé dotyky s Riom

Prvé dotyky bývajú zväčša opatrné, niekedy ostýchavé, no hlavne zvedavé. Aké to bude? Aké je toľko ospevované a súčasne adrenalínovo nebezpečné Rio de Janeiro? Od včerajšieho dňa svoje predstavy a realitu konfrontujú aj členovia druhej hlavnej časti slovenskej výpravy na XV. paralympijskych hrách.

 


Ak sa aj na letisku vo Viedni objavili na niektorej z tvárí vrásky, že odbavovanie najmä nadrozmerného nákladu, osobitne pre cyklistov, trvá pridlho, pokojný let do Frankfurtu a následne nočný spánok v lietadle do Ria de Janeiro ich vyžehlil. Skoro ráno sa síce ešte sem tam niekto tváril "pokrčene", no prvé dotyky s paralympijským mestom pomáhali rýchlo zabúdať na únavu. Osobitne v početnej skupine boccistov na vozíkoch nebola núdza o žartíky. S radosťou sa k nim pridával aj celý podporný cyklistický tím, vrátane už na troch paralympiádach ostrieľaného Vladislava Janovjaka s novým navádzačom Jánom Gallikom. Vekovo by mu mohol byť otcom, no na tandeme musia ladiť v inej než výchovnej tónine. Oči dokorán otváral aj najmladší člen výpravy Samuel Andrejčík, ktorý má doma nad posteľou poskladané puzzle s magickým Rio de Janeirom. Nie náhodou si už pri akreditácii v letiskovej hale všimol pôsobivé fotografie s dominantou mesta sochou Ježiša Krista. Brazílčania hovoria, že pokým má rozpažené ruky, netreba pracovať. Prvé dotyky s Riom naznačujú, že to stále pre niektorých domorodcov platí... Našťastie, všetky problémiky okolo našej výpravy sa v paralympijskej dedine vyriešili a absencia dobrovoľníkov či dopravy pre médiá sa ešte dajú prepáčiť. Veď do začiatku paralympijských hier ešte ostávajú tri dni. Relatívne dosť času na reštart po olympijských hrách. Len tá socha Krista nad mestom bude mať rozpažené ruky aj od siedmeho septembra. Tak môžeme len dúfať, že organizátori PH na to …

Za „veľkou mlákou“ už aj druhá časť výpravy

Včera podvečer odletela do Ria cez Viedeň a Frankfurt druhá skupina našej výpravy so zvyškom stolnotenisového tímu, vrátane Jána Riapoša, ...


... s kompletným tímom boccie a časťou cyklistickej výpravy. K tej sa pridá trojnásobný majster sveta na dráhe Jozef Metelka už priamo v Riu.

Posledná časť výpravy, v ktorej budú lukostrelci a tlakári, odlieta v nedeľu.

Zástupca vedúceho výpravy Tomáš Varga, ktorý je v dejisku hier od utorka, už absolvoval mítingy s organizátormi. Informoval, že naši dostali izby po olympionikoch z Talianska a Čiernej hory.

Otvárací ceremoniál je na programe v stredu 7. septembra o 18. hod. miestneho času (23:00 hod. SELČ) na legendárnom štadióne Maracaná. Sledujte od 23:10 hod. priamy prenos na Dvojke RTVS!