Lukostrelci majú rešpekt

12.09.2016

Lukostrelci majú rešpekt

Zdanlivo to vyzerá jednoducho. Natiahnete tetivu, zacielite a pustíte šíp. Aby ste však trafili stred terča, na to už musíte mať riadny kumšt v rukách aj v hlave.


Slovenskí lukostrelci mali na Sambadróme v Riu de Janeiro v kvalifikácii pevnú ruku. Peter Kinik obsadil v kladkovom luku W1 3. miesto a Marcel Pavlík v súťaži Compound Open 6. priečku. „Chceli nastrieľať ešte lepšie,“ prezradil reprezentačný tréner Vladimír Majerčák. Peter Kinik je známy maximalista. Druhú polovicu kvalifikácie máva lepšiu než prvú, no v Riu to bolo naopak. V prvej časti 322, v druhej 316 bodov. Celkový súčet 638 bol n úrovni svetovej jednotky Davida Drahoninského z Českej republiky, no ten mal v terči viac desiatok. Už v Londýne bol Kinik v kvalifikácii vynikajúci, no pohorel na vyraďovacích súbojoch. „Hlava neposlúchala, bol som nováčik. Teraz to bude lepšie,“ tvrdí tridsiatnik, ktorého na stanici v Matejovciach nad Hornádom prešiel vlak. Vzal mu nohy aj časť ľavej ruky. Pritom Peter je ľavák, takže sa učil písať aj strieľa pravou rukou. Pred dvoma rokmi sa však vrátil vďaka špeciálnej pomôcke k ľavej a zdá sa, že mu to vyhovuje. „Je to obdivuhodné, ako to zvládol. Prerábali sme techniku, ale ako ľavák sa cíti na tréningu aj na súťažiach lepšie,“ hovorí Vladimír Majerčák.

Marcel Pavlík mal zasa smolu v Západných Tatrách pri paraglidingu, ktorý sa skončil pádom z takmer sedemdesiatich metrov. Ostal na vozíku, no chuť športovať nestratil. Naopak, je našim najlepším lukostrelcom na Slovensku a aj kvalifikáciu začal vynikajúco. Stihol nám zamávať do objektívu fotoaparátu, prehodiť zo pár slov, zažartovať ako mu to ide, až sme sa báli, či nestratí koncentráciu. „Bol som v pohode, išlo to celkom dobre, až na záver,“ zhodnotil stručne svoj kvalifikačný výkon. Nastrieľal 681 bodov, v prvej polovici 342, v druhej o tri body menej.

Obaja naši lukostrelci majú v rukách kľúč k úspechu. U súperov majú rešpekt a vo svojich hlavách si isto čo najlepšie „upracú“. Obaja sú výborní a majú šancu na výnimočné umiestnenia. Marcel Pavlík bude súťažiť o postup čo najďalej v stredu 14.9., Peter Kinik až v piatok 16.9. Držíme palce. Všetky, aj tie, ktoré chýbajú...

Stano Ščepán


Slovenský medailový stroj sa zastavil na čísle jedenásť

Včera absolvovali slovenskí reprezentanti svoje posledné súťažné vystúpenia na XV. PH v Riu. Získali päť zlatých, tri strieborné a tri bronzové medaily. Dnes večer ich na Maracane čaká posledné dejstvo – záverečný ceremoniál hier.


Po dopoludňajších cestných pretekoch v Pontali a štvrtom mieste Patrika Kurila, sa zraky celej výpravy upierali do haly Riocenntro 3, kde stolnotenisové družstvo TM2 v zložení Riapoš - Revúcky – Ludrovský čakala náročná úloha: získať tretie miesto proti nabudenému domácemu tímu. Aj vďaka neskutočnej diváckej podpore, chvíľami pripomínajúcej atmosféru na zápase brazílskej futbalovej reprezentácie, zostal napokon bronz po prehre  našich 1:2 na domácej pôde. Po prehranej štvorhre ešte vykresal nádej Ján Riapoš, ktorý zvládol prvú dvojhru. V tej záverečnej, za frenetického povzbudzovania domáceho publika, už Martin Ludrovský koncovku piateho setu nie. „Nezvládol som to a strašne ma to mrzí. Ani nie tak kvôli sebe, ako kvôli chalanom z tímu“, dodal smutný po poslednej loptičke. Ján Riapoš dodal: „Taký je šport. Možno až teraz na Slovensku docenia, čo sme dosiahli pred štyrmi rokmi v Londýne. Za ten čas šiel paralympijský šport miľovými krokmi nahor. Nie profesionálnymi zmluvami, ale umom a nasadením. Na druhej strane však musím povedať, že v tejto hale sme nemali ani kúsok šťastia“. Vie o tom svoje. V semifinále proti Kórei práve jemu chýbala jediná loptička a družstvo mohlo viezť z Brazílie minimálne striebro... Svoj najlepší výsledok dosiahla vo svojom piatom vystúpení v Riu plavkyňa Karina Petrikovičová. V disciplíne 100 m znak sa jej podaril postup do finále, kde skončila piata. Zrakovo znevýhodnený cyklista Vladislav Janovjak sa v tandeme s…

Krutý pád pomiešal výsledky

Aj v športe zdravotne znevýhodnených sa špinia ruky. Kolíziu Ukrajinca Jegora Dementieva a Austrálčana Alistera Donohoa, ktorí sa odtláčali až obaja tesne pred cieľom zleteli z bicyklov, riešila jury ešte dlho po skončení pretekov...


Už od štartu sa zdalo, že organizátori túto súťaž nezvládajú. Žiadne priebežné informácie, problematické úseky, neustále prebiehanie ľudí cez trať. No najdrsnejšia, bez ohľadu na prístup organizátorov – bol záver súťaže jednotlivcov na 84 km. „Som rád, že žijem,“ vyhŕklo z nášho Patrika Kurila skôr, než si čupol a skryl sa do svojho vnútra. „Preteky som mal vynikajúco rozbehnuté,“ pokračoval po hodnej chvíli. V koncovke som mal dobrú pozíciu, boli sme tam traja s Brazílčanom a Talianom, no odrazu do mňa premotivovaný Brazílčan odzadu napálil, chytil som v tej rýchlosti prudký balans a ledva som sa udržal na bicykli.“ V tej chvíli ho úľak, nečakaný atak paralyzoval a z podvedomia sa vynorili spomienky na škaredý pád, pri ktorom ochrnul na pravú nohu. „Zľakol som sa, priznávam. Ale radšej sa domov vrátim zdravý, ako dolámaný, dobitý s prípadnou ďalšou medailou. Nešportujeme predsa preto, aby sme si ubližovali.“ V tej chvíli ešte nikto nepoznal oficiálne výsledky. Bolo však evidentné, že profesionálna dravosť a túžba po úspechu za každú cenu sa zahniezdila aj v pelotóne zdravotne znevýhodnených športovcov. Patrik Kuril zvažoval ešte podanie protestu, no keďže bol v hre domáci Lauro Cesar Chaman, šanca na uznanie bola malá. Po doskvalifikácii Dementieva skončil napkon na 4. mieste. Jozef Metelka pocítil pri prudkom stúpaní bolesti z upevnenej protézy a radšej z pretekov na 84 km odstúpil. „Trénoval som na dráhu, na 4 km.…

Plavkyňa Karina Petrikovičová postúpila do finále

Jedinú slovenskú zástupkyňu v plávaní čakala dnes jej najsilnejšia disciplína - 100 m znak. „V tejto disciplíne mám najlepšie postavenie v rebríčkoch. Dúfam, že to bude finále“, povedala včera po rozplavbe na 100 m voľný spôsob.


Zrakovo znevýhodnená rodáčka z Piešťan debutovala ešte ako 14 – ročná na paralympiáde 2008 v Pekingu a v Riu je na svojej tretej paralympiáde. Má za sebou štarty v štyroch disciplínach, ale zatiaľ ani jeden postup do finále. Tešia ju však tri osobné rekordy. "Prvý štart mi veľmi nevyšiel, ale potom som sa do toho dostala a postupne si vylepšovala osobné rekordy. S tým som spokojná. Bola to dobrá príprava na sobotňajší znak. "Od premiéry v Pekingu som sa posunula kondične aj mentálne vpred. Súperky sú však veľmi rýchle, preto zatiaľ tie umiestnenia nie sú lepšie. Na to, že stále trénujeme len v 25-metrovom bazéne, je to však celkom fajn,“ doplnila. Pozitívne vníma však atmosféru plaveckej haly v Riu, kde je na tribúnach vždy vynikajúca nálada. "V úvode ma to trochu prekvapilo a poriadne som nepočula pískanie rozhodcu, ale už som si na to zvykla a je to v pohode. Je to tu fantastické.“   Trénerkou Kariny Petrikovičovej je už dvanásť rokov Daniela Šipošová, ktorú výkony jej zverenky tešia. "Som veľmi rada, pretože si zlepšuje osobné rekordy. Znamená to, že sme pracovali dobre. Svet je trochu ďalej ako my, ale to je výsledok podmienok a základne. Máme dosť málo plavcov a musíme sa zamyslieť nad tým, ako ďalej. Iné výpravy majú mnoho špecialistov, my sme oproti nim ťažkí amatéri,“ poznamenala. Šipošová viacero osobných maxím mladej rodáčky z Piešťan pripisuje aj kvalitnému sústredeniu pred Riom. "Podarilo sa nám ísť na sústredenie na tri týždne do 50…

Úspešní paralympionici vo vysielaní RTVS

Úspešné vystúpenia slovenských paralympionikov v Riu budú aj dnes neskoro večer vo vysielaní RTVS...


O 23,45 hod. bude Dvojka RTVS vysielať tradičný celodenný sumár dňa a následne od polnoci hodinový záznam zo súťaží s našimi športovcami v súťaži družstiev v stolnom tenise aj z cestných pretekov cyklistov s víťazom z časovky Jozefom Metelkom a s bronzovým z rovnakej súťaže Patrikom Kurilom. 

(špn)


Keď sa šieste miesto máli...

Adrián Matušík bol ešte v závere minulého roka jedným z najhorúcejších medailových želiezok Slovenka. Z katarskej Dohy si priviezol titul majstra sveta zaliaty v zlate, keď prehodil vlastný osobák o neuveriteľných 91 cm...


Bolo to v disciplíne vrh guľou, ktorú napokon pre Rio v jeho skupine postihnutia nezaradili do programu hier. Smola. Zostal mu iba hod diskom. V čase medzi MS v Dohe a PH v Riu ešte zápasil aj so zdravotnými problémami. V piatok podvečer na Olympijskom štadióne, pomenovanom po bývalom predsedovi FIFA Joao Havelangeovi, nastúpil teda na svoju jedinú disciplínu. Pred štyrmi rokmi v Londýne štartoval v dvoch. Napokon z toho bolo šieste miesto. Pri vstupe do mix zóny, pochopiteľne, nadšením dvakrát nežiaril. Ale podelil sa o prvé dojmy. „Škoda, mal som ešte na tých dvoch predo mnou. Na tréningu mi to lietalo aj o päť metrov ďalej. Na viac by to dnes nebolo. Asi je to v hlave “, rozhovoril sa bratislavský rodák, žijúci v Nových Zámkoch, hoci mu príliš do reči nebolo. Rovnaký názor mal aj jeho tréner Ján Bőtcher, ktorý ešte pripomenul „Aďovo“ zlepšenie o štyri metre v porovnaní s nedávnymi ME v talianskom Grossete. Výsledok síce nie je medailový, ale netreba zabúdať na stále rastúcu konkurenciu. Šiesti pretekári sú vraj schopní hodiť okolo 60 m. Ale vyhoreli dvaja favoriti – Chorvát Katanušič a Američan Campbell. Náš reprezentant sa posťažoval akurát na drsný kruh, z ktorého títo veľkí chlapi hádžu svoj „riad“ na zelenú plochu štadióna. Ten jemu, ktorý má na rozdiel od súperov postihnuté aj koleno, dosť prekážal. „Bol ako šmirgel“, upresnil. Ale výhovorky nehľadal. Priznal, že to bude zrejme v psychike. „Asi sa…

Nádej pod Kristovými rukami

Lomcovanie emócií mu z tváre neodčítane. Peter Kinik si v priebehu tridsiatich minút prežil športový očistec aj vstup do lukostreleckého neba...


V Londýne pred štyrmi rokmi sedel zvädnutý, sklamaný, so závažím na jazyku. Po skvelej kvalifikácii pokazil štvrťfinále a všetky nádeje musel odsunúť do neurčita... „Nezvládol som atmosféru, psychický tlak. O štyri roky si to musím vynahradiť,“ tvrdil vtedy zaťato. Roky rokúce zažívam rôzne radostné emócie aj sklamania športovcov, no na rozhovor v Londýne si živo pamätám dodnes. Zo zlomeného človeka bez nôh vyvieralo nesmierne odhodlanie. Často berieme podobné vyhlásenia s rezervou, no v jeho prípade šiesty zmysel našepkával, že svoju šancu už po druhý raz nepustí.   „Mal som šestnásť a celý život pred sebou,“ odzbrojil nás pri spomienke na nešťastie v Matejovciach nad Hornádom, keď mu vlak odrezal nohy aj časť ľavej ruky. Prežil svoju smrť. „Mladícka hlúposť. Aj alkohol...“ Viac dopovedať nemusel. Kriesil telo, hlavu aj schopnosť žiť. Niekomu sa to nepodarí ani v bezvetrí problémov. Jemu áno. Aj napriek búrkam pochybností v duši. „Skúšal som športovú streľbu aj stolný tenis, no keď prišli do Kováčovej prezentovať lukostreľbu, chytilo ma to,“ načiera do minulosti. Vráťme sa však k paralympijskej ceste za bronzom. V osemfinále si poradil som Španielom Manuelom Sanchezom Camusom. Hoci to po prvých dvoch trojšípových sadách vyzeralo na uterák. Prehrával o deväť bodov! 41-50... „Musel som si prestaviť mieridlá. Vietor fúkal inak ako na vedľajšej otvorenejšej ploche.“ Potom už začali padať aj desiatky a keď sa súper…

Tri medaily: ku Kuřejovi sa pridali Kinik a Andrejčík

Lukostrelec Peter Kinik zvládol na Sambadróme malé finále s Nemcom Uwe Herterom a po víťazstve 133:125 pridal tretiu bronzovú medailu pre slovenskú výpravu. Boccista Samuel Andrejčík si okrem zlata zo súťaže párov povezie domov aj striebro...


... zo súťaže jednotlivcov po finálovej prehre so svetovou jednotkou v skupine BC4 Hongkongčanom Leung Yuk Wingom 3:4. Kinik zvládol svoj štvrťfinálový súboj s Kórejčanom Koo Dong - Subom 127:125. Skloniť sa musel akurát v semifinále pred najväčším favoritom Čechom Davidom Drahoninským po výsledku 125:128. Náš majster sveta z roku 2009 sa však v zápase o tretie miesto napokon dočkal svojej prvej paralympijskej medaily. V ďalšom podvečernom vystúpení na Olympijskom štadióne skončil Adrián Matušík v hode diskom skupiny F44 na šiestom mieste. Plavkyňa Karina Petrikovičová bola v prvej rozplavbe disciplíny na 100 m voľný spôsob šiesta, celkove 17/19, zaplávala však osobný rekord. Už dopoludnia vybojoval prvú piatkovú medailu pre Slovensko Marián Kuřeja v hode kuželkou, keď obsadil tretie miesto. ROMAN VÉGH ......................................................................................................................................... Výsledky Slovákov, 16.9.: ATLETIKA Hod kuželkou - muži - finále - kategória F51: 1. Željko Dimitrijevič (Srb.) 29,96 m, … 3. Marián Kuřeja (SR) 26,82 Disk - muži - finále - kategória F44: 1. David Blair 64, 11,............ 6. Adrián Matušík (SR) 53, 20 BOCCIA BC4 - jednotlivci: finále: Samuel Andrejčík (SR) - Leung Yuk Wing (Hongkong) 3:4 (2:0, 0:1, 1:1, 0:2) LUKOSTREĽBA MUŽI W1 – vyraďovacie súboje: osemfinále: Peter Kinik (SR) - Manuel Sánchez Camús (Šp.) 120:113 štvrťfinále:  Peter Kinik (SR) - Koo Dong - Sub 127…

Lukostreľba: Peter Kinik je už vo štvrťfinále

Náš reprezentant v kategórii W1 zvládol svoj osemfinálový zápas proti Španielovi Sanchezovi Camusovi a po víťazstve 120:113 sa od 17:24 hod. miestneho času (22:20 hod. SELČ) predstaví vo štvrťfinále.


Jeho súperom na karnevalovej promenáde Sambadrómo, ktorá je dejiskom lukostreleckých súťaží, bude Kórejčan Koo Dong – Sub.

Druhý slovenský reprezentant v tomto športe Marcel Pavlík absolvoval svoju súťaž v kategórii Compund Open už pred dvomi dňami a po prehre vo štvrťfinále sa umiestnil na 5. – 8. mieste.

ROMAN VÉGH  


Bronzové pohladenie

Zrána spŕchlo, čo ho nepotešilo. Rovnako ako to, že sa nevyspal. Napätie z paralympijskej premiéry mu pretŕhalo sny...


Bývalý dorastenecký majster Slovenska v hode oštepom Marián Kuřeja je rodený optimista. V duchu si neustále opakoval, že to bude dobré, no mokré kuželky sú pre pretekárov so zdravotným znevýhodnením klzké ako studená žaba. Tobôž pre kvadruplegikov, ktorí ich nedokážu pevne uchopiť v dlani. Zdanlivo to vyzerá jednoducho. Chytíte kuželku za hlavičku a odhodíte čo najďalej. Lenže prikovaný na vozík, keď rozhodcovia striehnu na každý pohyb panvy, a navyše s dengľavými prstami... Pred pätnástimi rokmi v mladíckom rozlete a možno aj nerozvážnosti skákal do vody tak nešťastne, že si zlomil chrbticu. „Veril som, že sa to dá do poriadku. Ku všetkému som pristupoval s optimizmom. Keď som pochopil, že mám po atletickej kariére a že ma čaká život s limitmi, bolo to ťažké,“ pripustil. Bezmála dvojmetrový chlap dával v Kováčovej dokopy telo aj dušu.   Skúšal stolný tenis, no ťahalo ho to späť k atletike. Postupne si našiel svoj stratený svet aj priateľku Janu Sučíkovú. „Je úžasný,“ vyhŕkla na jeho adresu. „Má v sebe toľko optimizmu, energie a vôle, že sa od neho sama učím.“ Bola pri ňom aj počas súťaže v Riu. Vo chvíľach, keď v ňom vibrovala úzkosť, srdnatosť aj emócie šťastia. Paralympionici súťažia v hode kuželkou na dvakrát po tri pokusy. Kuřejovi najskôr nedovolili rozhodcovia hádzať jeho kuželkou a potom pri priväzovaní v odhadzovacom sektore riešili jeho podložku. „Nestihol som v limite ani jeden rozhadzovací hod. Trochu ma to rozhodilo.…