Už od štartu sa zdalo, že organizátori túto súťaž nezvládajú. Žiadne priebežné informácie, problematické úseky, neustále prebiehanie ľudí cez trať. No najdrsnejšia, bez ohľadu na prístup organizátorov – bol záver súťaže jednotlivcov na 84 km.
„Som rád, že žijem,“ vyhŕklo z nášho Patrika Kurila skôr, než si čupol a skryl sa do svojho vnútra. „Preteky som mal vynikajúco rozbehnuté,“ pokračoval po hodnej chvíli. V koncovke som mal dobrú pozíciu, boli sme tam traja s Brazílčanom a Talianom, no odrazu do mňa premotivovaný Brazílčan odzadu napálil, chytil som v tej rýchlosti prudký balans a ledva som sa udržal na bicykli.“ V tej chvíli ho úľak, nečakaný atak paralyzoval a z podvedomia sa vynorili spomienky na škaredý pád, pri ktorom ochrnul na pravú nohu.
„Zľakol som sa, priznávam. Ale radšej sa domov vrátim zdravý, ako dolámaný, dobitý s prípadnou ďalšou medailou. Nešportujeme predsa preto, aby sme si ubližovali.“ V tej chvíli ešte nikto nepoznal oficiálne výsledky. Bolo však evidentné, že profesionálna dravosť a túžba po úspechu za každú cenu sa zahniezdila aj v pelotóne zdravotne znevýhodnených športovcov. Patrik Kuril zvažoval ešte podanie protestu, no keďže bol v hre domáci Lauro Cesar Chaman, šanca na uznanie bola malá. Po diskvalifikácii Dementieva skončil napokon na 4. mieste.
Jozef Metelka pocítil pri prudkom stúpaní bolesti z upevnenej protézy a radšej z pretekov na 84 km odstúpil. „Trénoval som na dráhu, na 4 km. Už časovka na 30 km bola krásnym bonusom. Preteky na ceste s prevýšeniami to je už celkom iná kategória,“ vysvetľoval pokojným hlasom medailovo najúspešnejší cyklista na PH v Riu.
Obaja, Metelka aj Kuril sa už tešia na blízkych a priateľov na Slovensku. Obaja pripravili svojim fanúšikom aj slovenskej cyklistike a paralympijskému športu nádherné zážitky.
Výsledky: 1. Daniel Abraham Gebru (Hol.) 2:13,08, 2. Lauro Cesa Chaman (Braz.) 2:13,46, 3. Andrea Tarlao (Tal.) 2:13,46, 4. Patrik Kuril (SR) 2:13,46. 5. Alistair Donohoe (Austr.) 2:14,03.
Stano Ščepán