Bolo to v disciplíne vrh guľou, ktorú napokon pre Rio v jeho skupine postihnutia nezaradili do programu hier. Smola. Zostal mu iba hod diskom. V čase medzi MS v Dohe a PH v Riu ešte zápasil aj so zdravotnými problémami.
V piatok podvečer na Olympijskom štadióne, pomenovanom po bývalom predsedovi FIFA Joao Havelangeovi, nastúpil teda na svoju jedinú disciplínu. Pred štyrmi rokmi v Londýne štartoval v dvoch. Napokon z toho bolo šieste miesto. Pri vstupe do mix zóny, pochopiteľne, nadšením dvakrát nežiaril. Ale podelil sa o prvé dojmy. „Škoda, mal som ešte na tých dvoch predo mnou. Na tréningu mi to lietalo aj o päť metrov ďalej. Na viac by to dnes nebolo. Asi je to v hlave “, rozhovoril sa bratislavský rodák, žijúci v Nových Zámkoch, hoci mu príliš do reči nebolo. Rovnaký názor mal aj jeho tréner Ján Bőtcher, ktorý ešte pripomenul „Aďovo“ zlepšenie o štyri metre v porovnaní s nedávnymi ME v talianskom Grossete.
Výsledok síce nie je medailový, ale netreba zabúdať na stále rastúcu konkurenciu. Šiesti pretekári sú vraj schopní hodiť okolo 60 m. Ale vyhoreli dvaja favoriti – Chorvát Katanušič a Američan Campbell. Náš reprezentant sa posťažoval akurát na drsný kruh, z ktorého títo veľkí chlapi hádžu svoj „riad“ na zelenú plochu štadióna. Ten jemu, ktorý má na rozdiel od súperov postihnuté aj koleno, dosť prekážal. „Bol ako šmirgel“, upresnil. Ale výhovorky nehľadal. Priznal, že to bude zrejme v psychike. „Asi sa sústredím na guľu, proste zameriam sa len na jednu disciplínu“.
Pripustil, že spomínanej psychike mu rozhodne nepridalo dlhé čakanie na ostrý štart. Do Ria dorazil z našich medzi prvými, ale súťažil až v takmer úplnom závere. „Na začiatku boli tréningy lepšie a potom človek len čaká a stresuje sa. V podstate sme čakali 15 dní na súťaž“, dodal slovenský atlét, ktorý mal tu pod Corcovadom vyššie ambície.
ROMAN VÉGH