Samuel Andrejčík v tom momente uvoľnil nahromadené emócie, stres aj bolesť tela uväzneného na vozíku. Výkrik radosti zhmotnil všetko napätie, ktoré musel strážiť v sebe do posledného hodu. Vyhral v boccii semifinále rozdielom triedy a v kategórii BC4 bude v piatok večer bojovať o zlato v súťaži jednotlivcov. Po víťazstve v družstvách už o druhé v Riu.
Najskôr si vo štvrťfinále poradil s Číňanom Y Čchengom 5:0. „Na Svetovom pohári v Hongkongu som nad ním vyhral 3:2 až poslednou loptou v stretnutí. Patrí k najlepším na svete,“ reagoval Samuel Andrejčík. Prvé tri hry vyhral zhodne po 1:0, hoci najmä v prvej mohol bodovať aj viac. Súper, hoci ponúkol niekoľko brilantných hodov, sa nedokázal presadiť žiadnym z taktických manévrov. A to Sama ešte omínala odretá koža na ruke. „Pri rozhadzovaní sa, som v plnom náprahu zavadil rukou o vozík. Už nebol čas na ošetrenie, pálilo ma to, no súčasne riadne prebralo,“ usmieval sa s nadhľadom.
Na semifinále nastúpil proti skúsenému Kórejčanovi Seo H. „Nepoznal som ho, netušil som, s čím na mňa vyrukuje.“ Pravdou je, že si všetky finty mohol strčiť za klobúk. Samo uhral hneď v prvej hre dve lopty, následne jednu a ďalšie dve. Napriek tomu sa držal pri zemi, nepopúšťal koncentráciu a súkal jeden skvelý hod za druhým. Kórejčanovi sa spotil aj elektrický vozík. Darmo si chodil každú situáciu obzerať zblízka. Akonáhle odblokoval Andrejčíkovu loptu, náš reprezentant opäť kontroval. S mladíckou drzosťou vyučoval bocciu staré páky a semifinále vyhral znova na nulu – 6:0!
Výkrik v útrobách haly Carioca pripomínal zrevanie levieho kráľa džungle. Skvelá hlava, presná ruka (napriek limitom zohýbania v kĺboch) a pevná vôľa z neho urobili športovca, ktorý si zaslúži byť vo finále.
Stano Ščepán