Deň D – večer V

07.09.2016

Deň D – večer V

Dnes večer o 18.15 brazílskeho a v noci stredoeurópskeho letného času sa začne otvárací ceremoniál XV. Letných paralympijských hier v Riu de Janeiro. Slovenskú vlajku pri nástupe našej výpravy ponesie štvornásobný zlatý medailista Ján Riapoš.  


Z vyžrebovania svojej skupiny nemá veľkú radosť. Už v základnej skupine ho totiž čaká okrem domáceho Marciaa da Costu aj Kima K z Kórejskej republiky, s ktorým bojoval o zlato vo finále paralympijského stolnotenisového turnaja v Londýne 2012. Podobne ťažkú skupinu má aj Alena Kánová, no aj súperi ďalších slovenských reprezentantov vzbudzujú značný rešpekt. Súťaže na paralympijských hrách však nikdy nie sú prechádzkou ružovým sadom. Mimochodom, ani pobyt v paralympijskej dedine veľmi nie. Je „sparťanský“ a treba si na mnohé úsporné opatrenia zvyknúť. Naši športovci si však spíijemňujú prostredie aj chvíle v dedine príslovečnou kreativitou... Nevyrušuje ich ani podvečerné pravidelné zadymovávanie dediny, aby bolo menej komárov. Našťastie – zatiaľ veľmi nikoho netrápia.

Strohosť vo výbave dediny kompenzuje srdečnosť jej obyvateľov. Pozdravy vo všetkých rečiach sa miešajú s prívalom úsmevov a žičlivých prianí. Ľudia s podobnými osudmi zdravotných znevýhodnení, dôverne poznajúc zložitosť života s limitmi, majú k sebe úprimne blízko. Zatiaľ... So začiatkom neľútostných súbojov o medaily možno súperivosť a túžba po úspechu urobia svoje.

Na PH v Riu de Janeiro by mali štartovať zdravotne znevýhodnení športovci zo 163 krajín, plus ďalší pod vlajkou nezávislých športovcov IPA. Práve plavec Ibrahim Al Hussein, sýrsky utečenec príde na štadión Maracaná ako prvý v rámci nástupu športovcov. V našej výprave bude chýbať Veronika Vadovičová, ktorá súťaží v streľbe už vo štvrtok ráno, aj Jozef Metelka, ktorý sa chce vyhnúť dlhému státiu na nohách pred súťažami na dráhe. Nebude však chýbať John Twomey z Írska, ktorý štartuje už na jedenástej paralympiáde. Najskôr ako stolný tenista, neskôr atlét v hode diskom a na ostatných ako jachtár. Deň D a večer V sú tu. Od štvrtka sa už súťaží naplno...

Stano Ščepán

 


Jasné víťazstvá umu a presnosti

Z hĺbky tela sa rozozvučal jeho hlboký basbarytón. Zaplavil chodbu, vyľakal opice v národnom parku Tijuca a tlakovou vlnou zmietol všetky pochybnosti o tom, kto je kráľom boccistickej džungle v Riu...


Samuel Andrejčík v tom momente uvoľnil nahromadené emócie, stres aj bolesť tela uväzneného na vozíku. Výkrik radosti zhmotnil všetko napätie, ktoré musel strážiť v sebe do posledného hodu. Vyhral v boccii semifinále rozdielom triedy a v kategórii BC4 bude v piatok večer bojovať o zlato v súťaži jednotlivcov. Po víťazstve v družstvách už o druhé v Riu. Najskôr si vo štvrťfinále poradil s Číňanom Y Čchengom 5:0. „Na Svetovom pohári v Hongkongu som nad ním vyhral 3:2 až poslednou loptou v stretnutí. Patrí k najlepším na svete,“ reagoval Samuel Andrejčík. Prvé tri hry vyhral zhodne po 1:0, hoci najmä v prvej mohol bodovať aj viac. Súper, hoci ponúkol niekoľko brilantných hodov, sa nedokázal presadiť žiadnym z taktických manévrov. A to Sama ešte omínala odretá koža na ruke. „Pri rozhadzovaní sa, som v plnom náprahu zavadil rukou o vozík. Už nebol čas na ošetrenie, pálilo ma to, no súčasne riadne prebralo,“ usmieval sa s nadhľadom. Na semifinále nastúpil proti skúsenému Kórejčanovi Seo H. „Nepoznal som ho, netušil som, s čím na mňa vyrukuje.“ Pravdou je, že si všetky finty mohol strčiť za klobúk. Samo uhral hneď v prvej hre dve lopty, následne jednu a ďalšie dve. Napriek tomu sa držal pri zemi, nepopúšťal koncentráciu a súkal jeden skvelý hod za druhým. Kórejčanovi sa spotil aj elektrický vozík. Darmo si chodil každú situáciu obzerať zblízka. Akonáhle odblokoval Andrejčíkovu loptu, náš reprezentant opäť kontroval. S mladíckou drzosťou vyučoval…

Boccista Andrejčík je vo finále!

Dvadsaťročný slovenský reprezentant Samuel Andrejčík (BC4) vyhral oba dnešné zápasy a postúpil do zajtrajšieho finále. V hale Carioca 2 bude o 19:15 hod. miestneho času (00.15 SELČ) jeho súperom Leung Yuk Wing z Hongkongu/Číny.


Andrejčík dnes zdolal vo štvrťfinále Číňana Zheng Yuansena 5:0 a v semifinále ešte výraznejšie Seo Hyeon Seoka z Kórejskej republiky 6:0. Náš mladý boccista už má zlato z párovej súťaže BC4. Samuel Andrejčík: "Prvýkrát som hral s týmto súperom, takže som nevedel, čo môžem očakávať. Ale išiel som do zápasu s rovnakou taktikou ako do predošlých, teda nahadzovať na strednú vzdialenosť a vyšlo to. Teším sa z postupu do finále. Teraz si musím oddýchnuť a sústrediť sa na zajtrajšok".  Reprezentačný tréner Martin Gabko: "Vedel som, že to dotiahne veľmi ďaleko a aj sa to stalo. Favoritom bude zajtra ten, kto si udrží nervy, bude lepšie nahadzovať a donúti súpera robiť chyby". ROMAN VÉGH ............................................................................... Výsledky Slovákov, 15. septembra BOCCIA   BC4 - jednotlivci:   štvrťfinále:   Samuel Andrejčík (SR) - Zheng Yuansen (Čína) 5:0 (1:0, 1:0, 1:0, 2:0)   semifinále:   Samuel Andrejčík (SR) - Seo Hyeon Seok (Kór. rep.) 6:0 (1:0, 2:0, 2:0, 1:0)  CYKLISTIKA   ŽENY   cestné preteky - skupina H1-2-3-4 (45 km): 1. Christiane Reppeová (Nem.) 1:15:56 h, … 11. Anna Oroszová (SR) +13:01 min   JAZDECTVO   Championship test - jednotlivci – skupina 1a: 1. Sophie Christiansenová (V. Brit.) 78,217 bodu, … 25. Katarína Jobággyová (SR) 61,261  STOLNÝ TENIS   MUŽI   družstvá TM 1-2   semifinále:   Slovensko - Kórejská republika 1:2   Martin Ludrovský, Ján Riapoš - Cha Soo Yong, Kim Kyung Mook 1:3 (10, -7, -9, -12) …

Stolný tenis: po prehre s Kóreou o bronz s Brazíliou

Na svoj semifinálový zápas proti Kórejčanom dnes nastúpilo družstvo TM2 v zložení Riapoš - Ludrovský. Po prehre 1:2 čaká slovenských reprezentantov v sobotu malé finále proti domácemu tímu.


Po úvodnej prehre vo štvorhre sa o jediný slovenský bod postaral Martin Ludrovský, ktorý zdolal Cha Soo Yonga 3:2. V poslednom, nervy drásajúcom dueli, nevyužil Ján Riapoš tri mečbaly a prehral s Kim Kyung Mookom 2:3.

Ján Riapoš: „Šťastena sa priklonila k súperovi, ale aj takéto zápasy sa hrajú na paralympiáde. Poznáme sa ako súperi už roky, takže je to o detailoch a drobnostiach, ktoré rozhodujú“.   

Martin Ludrovský. „Snažili sme, nechali sme tam aj dušu, ale rozhodlo šťastie. Prasiatka im padali, body sa im zbierali. Mňa rozladila žltá karta, ktorú som dostal za veľké časové medzery pri servise“.  

V ďalších slovenských vystúpeniach dnes v Riu skončila handbikerka Anna Oroszová v cestných pretekoch jedenásta a jazdkyňa Katarína Jobbágyová v Championship teste na 25. priečke.

ROMAN VÉGH

 


Boccia: Samuel Andrejčík o postup do finále

O medaily bude hrať slovenská reprezentácia v boccii po párovom zlate aj v súťaži jednotlivcov. Po vyradení Číňana Zheng Yuansena výsledkom 5:0 postúpil Samuel Andrejčík (BC4) do dnešného podvečerného semifinále.


O 17:30 hod. miestneho času (22:30 SELČ) bude jeho súperom v boji o postup do finále Kórejčan Seo Hyeonseok. Jakub Nagy (BC1) a Róbert Mezík (BC2) do záverečných bojov nepostúpili.

Z ďalších slovenských zástupcov bude dnes v akcii handbikerka Anna Oroszová, ktorú na trati v Pontali čakajú cestné preteky s hromadným štartom v kategórii H1-4.

V zóne Deodoro sa vo svojej druhej súťaži Championship test predstaví jazdkyňa Katarína Jobbágyová.

Od 14:00 hod. (19:00 SELČ) nastúpi družstvo TM2 v stolnom tenise (Ján Riapoš - Rastislav Revúcky - Martin Ludrovský) v hale Riocentro 3 na semifinálový zápas proti Kórei. V druhom semifinále sa stretne Francúzsko s domácou Brazíliou.

ROMAN VÉGH


Magických 100 medailí

Štatistici majú v počítaní jasno. Slovensko získalo v ére samostatnosti na všetkých paralympijských hrách od Lillehameru 1994 po Rio už 2016 už – 100 medailí...


„Najbohatšie“ na medailové prídely slovenských paralympionikov bolo Sydney 2000 (13), Atény 2004 (12) a Atlanta 1996 s Vancouverom 2010 (po 11 medailí). Tri dni pred skončením súťaží v Riu de Janeiro má slovenský paralympijský šport celkovú bilanciu 28 – 35 – 37 teda 100 medailí. Krásne číslo, za ktorým sa skrývajú športové aj ľudské osudy desiatok výnimočných ľudí a ďalších desiatok ich pomocníkov a podporovateľov. Rodina slovenských paralympionikov je z roka na rok silnejšia a motivuje ďalších nasledovníkov.  Kaufman, Margoč, Sluka, Gáspár, Lyócsa, Prokeinová a mnohí ďalší, ktorí už nebojujú na súťažných športoviskách, otvárali cestu k vrstveniu úspešnej medailovej bilancie slovenského paralympijského športu.   Ale späť k báječnej stovke. Kto vlastne získal jubilejnú stú medailu? Patrik Kuril, ktorý prišiel v cyklistickej časovke na 30 km do cieľa za Jozefom Metelkom? Alebo naopak, Jozef Metelka, ktorému medailu v rovnakej disciplíne, keďže bol víťazom odovzdali až po bronzovom Kurilovi? Celkom milý rébus, ktorý si každá môže vysvetľovať po svojom. Nič však nezmení na skvelej bilancii slovenskej výpravy v Riu. Veď 29 členná výprava športovcov získala už osem medailí a patrí v celkovej bilancii k najlepším na svete. A aj keď paralympijský šport nie je len o medailách, celkové výsledky potešia aj spomínaných štatistikov. Mimochodom, súčet úspechov z Ria de Janeiro môže byť ešte krajší. Držíme palce všetkým, nech majú štatistici viac „roboty&…

Detailista so zlatým rukopisom

„On je crazy,“ kričal na nás jeho mohutný britský tréner Kyleigh Elliot Manners spoza zábran. „Odpracoval skvelý job!“ Jednoznačne. Na Jozefa Metelku v časovke na 30 km nikto nestačil...


Pred necelým mesiacom vybojoval v Riu na rovnakom mieste nábrežia Pontal Matej Tóth olympijské zlato v chôdzi na 50 km. Pre Jozefa Metelku s protézou v ľavom podkolení by to bola pridlhá prechádzka. No s bicyklom je zrastený ako vňať s petržlenom alebo futbalová lopta s Cariocas. Jeho výnimočnosť spočíva nielen v technike jazdy, rýchlosti, vytrvalosti, ale aj v spoľahlivosti. Súperi môžu zošedivieť... Jeden z mála, krorý si trúfal na Metelkov skalp v časovke bol Austrálčan Kyle Bridwood. Pred nehodou slúžil v austrálskej armáde a pred hrami v Riu vyhlásil, že sa pripravuje najmä na časovku na ceste. Bol skvelý. No Metelka ešte skvelejší. Dosiahol priemernú rýchlosť 47,518 km. Bridgwood zaostal 30,37 sekundy a tretí náš Patrik Kuril 1,14,71 sekundy.   Žiadne víťazstvo na vrcholnej súťaži sa však nerodí zadarmo. Metelka po dojazde do cieľa hodnú chvíľu kriesil svoje dno síl. Zabalený v uterákoch v polohe ležmo lapal po dychu, ktorý vyskakoval z boľavých pľúc. Výkon si zaslúži uznanie, rovnako ako jeho zmysel pre humor a priamočiarosť odpovedí. Napríklad pri pohľade na jeho vyholenú hruď sme vykresali otázku  Ste detailista? „Neviem, to musia povedať druhý.“ Patria k vašej profesionalite aj oholené chlpy na hrudi? „Samozrejme. Každý gram sa počíta a každý wat sa ráta, tak prečo nie?“ Kedy ste zacítili, že začínajú tuhnúť nohy? „Čo je to? Nepoznám...“ Chcete povedať, že neboleli? „Ale áno, samozrejme. No ja sa snažím, aby výkon bol…

Prvé tri minúty v cieli si nepamätám

Prívesok zlatej podkovičky na jeho krku odrazil ostré slnko a brnkol nám do očí. „Pre šťastie. Od maminy. Po úraze,“ ukotvil stručné vysvetlenie. V tej chvíli už Patrik Kuril vedel, že mu priniesol medailové šťastie...

 


„Blahoželám,“ ponáhľal som sa s gratuláciou, sotva sa priblížil k novinárskej mixzóne. „K čomu?“ prekvapil sa. Na zlomok sekundy som zaváhal. S emóciami po ťažkej časovke na 30 km sa nemôžete zahrávať. „K tretiemu miestu,“ vyhŕklo zo mňa menej presvedčivo, ako by som chcel. „Naozaj? Je to pravda? Ja som tretí?“ pýtal sa dokola a aj v následných odpovediach bol stále opatrný. „Vôbec som nesledoval medzičasy, netušil som, na čo ten výkon vydá. A prvé tri minúty v cieli si vôbec nepamätám.“ Až keď dostal medailu do rúk, povolil uzdu radostným emóciám. Patrik Kuril štartoval v časovke predposledný. Išiel doslova na doraz. Ako športovec, ktorý si pri výkone nič neodpustí. Ako človek, ktorý neuhne. Triatlon, osobitne zimný, ho naučil sebadisciplíne. Aj jej vďačí za pevný krok aj s dochrámanou nohou. Na konci leta 2005 organizátori zabudli počas cyklomaratónu v Kremnických vrchoch odstrániť z cesty železnú rampu. Zbadal ju neskoro. Ešte pred necelým rokom sa pred svojim susedom z Tatranskej Štrby - stolným tenistom Mirom Jamborom - preriekol, že zje kefu, ak sa dostane na paralympiádu do Ria. Nielenže sa dostal. Svoju paralympijskú premiéru na okruhu prímestskej pláže Pontal umocnil bronzovou medailou. „Pritom to vôbec nebol pre mňa. Samá rovina. No myslím, že som dnes zašiel najlepšiu časovku v živote. Prvé príznaky „tuhnutia“ nôh som cítil po prvej polovici trate. Vedel som však, že nesmiem poľaviť.…

Krídla mu zjavne chýbajú

Skladanie luku mu zabralo trochu času. Aspoň sa mohol vyrozprávať. Zo sklamania, že nepostúpil do semifinále, že si nesiahol na medailu, ku ktorej mal tak blízko...


Marcel Pavlík má vzácnu povahu. Nerozstrasie sa, keď ide do tuhého. Po tom, čo prežil pri paraglidingu pád z takmer 70 m, drží svoj život v hrsti s ľahkosťou tanečného kúzelníka. Keď v roku 2002 prišiel o zdravé nohy aj o svoje krídla, hľadal náhradné. „Milujem adrenalín. V lukostreľbe ho síce nie je toľko, koľko sami žiada, no napätie, keď súperím s najlepšími na svete, cítim až za krkom. Škoda, že aj doma nemám viac príležitostí na takého náročné vyrovnané súboje. Mohlo to byť v Riu lepšie,“ skonštatoval s vedomím, že svoj luk už v úchvatnom meste nebude potrebovať. V kvalifikácii skončil šiesty. Možno mohol o miestečko či dve vyššie, kvôli súperom vo vyraďovacej fáze. Aj keď na PH už niet slabých lukostrelcov. Najskôr rozleptal sebavedomie Francúza Erica Pereiru, ktorý po prvých dvoch trojšípových položkách viedol o dva body! V tretej mu však jeden zo šípov utelel na sedmičku a Marcel Pavlík súčtom 29 vyrovnal. V ďalších dvoch otočil vývoj duelu na svoju stranu a vyhral 141:136. V osemfinále začal najlepší lukostrelec Slovenska v predchádzajúcich dvoch rokoch virtuózne. Z prvých šiestich šípov vydoloval päť desiatok. Súper Gianpaolo Cancelli išiel do kolien a po troch smenách prehrával už o 9 bodov. V tej chvíli si aj Marcel Pavlík vybral chvíľku ležérnosti a po nástrele 23 sa mu náskok svrkol na 4 body. Záver bol však opäť gradujúci – ďalie tri desiatky a súčet 140:134 dával tušiť sľubné pokračovanie. Žiaľ nekonalo sa. Vo štvrťfinále totiž rodený…

Lukostrelec Marcel Pavlík vypadol vo štvrťfinále

Okrem atletiky a jazdectva boli včera v akcii slovenskí reprezentanti vo všetkých športoch, v ktorých sa kvalifikovali do Ria. Popri strelkyni Vadovičovej a cyklistoch Metelku a Kurila, sa naše medailové očakávania upierali aj na Sambadrómo, kde súťažia lukostrelci.


Marcel Pavlík však po vyradení Francúza Pereiru a Taliana Cancelliho stroskotal vo štvrťfinále na Číňanovi AI Xinliangovi. Potešili dve víťazstvá boccistu Samuela Andrejčíka v skupinovej fáze. Naopak, vypadlo stolnotenisové družstvo TM8 vo štvrťfinále so Švédmi a plavkyňa Karina Petrikovičová skončila v disciplíne 50 m voľný spôsob šestnásta. Predstavil sa aj náš jediný reprezentant v tlaku na lavičke Marek Kamzík a obsadil šieste miesto. Udalosťou dňa bol však výkon Iránčana Siamanda Rahmana v jeho skupine, ktorý pokoril prvýkrát magickú 300 kg hranicu... ROMAN VÉGH ------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------ Výsledky Slovákov, 14. septembra BOCCIA  BC1 - jednotlivci:  B-skupina:  Jakub Nagy (SR) - Antonio Marques (Portug.) 4:2 (0:2, 1:0, 2:0, 1:0)  Jakub Nagy (SR) – Zhang Qi (Čína) 3:5 (1:0, 2:0, 0:1, 0:4)  BC2 - jednotlivci:  E-skupina:  Róbert Mezík (SR) - Takajuki Hirose (Jap.) 2:4 (0:3, 1:0, 0:1, 1:0)  BC4 - jednotlivci:  C-skupina:  Samuel Andrejčík (SR) - Eliseu dos Santos (Braz.) 7:1 (0:1, 3:0, 2:0, 2:0)  Samuel Andrejčík (SR) - Kieran Steer (V. Brit.) 9:3 (2:0, 0:3, 4:0, 3:0) CYKLISTIKA  ŽENY  skupina H1-2-3 (20 km): 1. Karen Darkeová (V. Brit.) 33:44,93 min, … 8. Anna Oroszová (SR) 37:00,91  MUŽI  skupina B (30 km): 1. Steve Bate (V. Brit.) 34:35,33 min, … 14. Vladislav Janovjak, pilot Ján Gallik (SR) 36:57,24  skupina C4 (30 km): 1. Jozef…