Curling na vozíku: finálová účasť na turnaji v USA

27.07.2016

Curling na vozíku: finálová účasť na turnaji v USA

Slovenská reprezentácia v curlingu na vozíku štartovala počas minulého týždňa na turnaji Cape Cod Curling Summer 2016 v americkom meste Falmouth (štát Massachusetts). V konkurencii siedmych tímov postúpila do finále, kde tesne prehrala s USA 6:7.


Okrem reprezentácií Slovenska a USA štartovali na turnaji výbery štátov Florida, New York, Illinois, Severná Karolína a domáci Massachusetts. V základnej fáze sa stretol každý s každým a Slováci, ktorí štartovali ako obhajcovia prvenstva, vyhrali všetkých šesť zápasov. Kúsok šťastia im chýbal iba vo finále, kde sa prebojovali prvé dva tímy po základnej časti.

„Som rád, že sme mohli absolvovať tento kvalitne obsadený turnaj, nakoľko počas leta sú plochy roztopené a je minimum možností hernej prípravy. Vzhľadom na prebiehajúcu letnú fázu prípravy som bol spokojný aj s výkonnosťou našich hráčov“, uviedol reprezentačný tréner František Pitoňák. Turnaj zároveň podľa jeho slov poslúžil aj ako test nových dlhších extendrov (palice na odpaľovanie kameňov), na ktoré už prešla väčšina družstiev a naši si ich tiež pochvaľovali.

V USA nás reprezentovali Radoslav Ďuriš (skip), Imrich Lyócsa, Peter Zaťko, Monika Kunkelová a Dušan Pitoňák. Po návrate pokračuje náš tím v letnej príprave a na ľad by sa prvýkrát mal dostať koncom augusta v Bratislave.


Hry v Riu v číslach

Ak ste sledovali otvárací ceremoniál PH v Riu, viete, že bol plný emotívnych chvíľ a dýchal úžasnou atmosférou radosti zo života, ktorú znevýhodneným športovcom samotný život chcel vziať. Ostaňme však tentoraz skôr v štatistickej rovine...


Ako uviedol prezident IPC Sir Phill Craven, na poslednú chvíľu sa z účasti na PH odhlásili dve krajiny – Komory a Libéria. Na hrách štartuje 4432 športovcov, z toho 2670 mužov. Počet súťažiacich žien – 1621 – je najvyšší v histórii PH. Percentuálne ich je v paralympijskej dedine o 12 percent viac než v Londýne pred štyrmi rokmi a dvojnásobne viac než na PH v Atlante pred dvadsiatimi rokmi. Medzi zúčastnenými krajinami chýba zo známych dôvodov Ruská federácia. IPC pristúpil k tzv. kolektívnej vine. “Náš pohľad je odlišný od MOV. Sme dve nezávislé organizácie, ktoré úzko spolupracujú, ale na doping ruských športovcov máme iný názor ako MOV. Športovci Ruska si vybojovali 267 miesteniek v súťažiach, úspešne sme ich redistribuovali medzi náhradníkov z iných krajín v počte 240,“ uviedol Phill Craven priamo v Riu. Pochválil sa aj skutočnosťou, že PH prenášajú a vysielajú televízne spoločnosti do 154 krajín sveta. O 39 viac než PH z Londýna. „Očakávame zvýšenie kumulatívnej sledovanosti oproti predchádzajúcim úspešným hrám v Pekingu aj v Londýne. Nepôsobil skormútene ani pri otázkach ohľadne očakávanej návštevnosti počas paralympijských súťaží priamo v Riu. Na slávnostnom otvorení PH bola Maracaná plná divákov. Otázne je, koľkí využijú prípadné voľné vstupenky na súťaže v nasledujúcich dňoch... „Sú to hry pre ľudí. Nikde neuvidíte toľko oduševnenia a bojovnosti so srdcom ako pri prekonávaní vlastných limitov zdravotne znevýhodnených…

Maracaná dejiskom veľkolepého divadla

Celý svet videl z tohto ikonického štadióna otvárací ceremoniál plný farieb, motívov brazílskej kultúry i skladanie monumentálneho puzzle v priamom prenose ...


... počas galaparády jednotlivých výprav s prekvapujúcim vyvrcholením. Slovenská výprava, vedená vlajkonosičom Jánom Riapošom, sa objavila na ploche o 19:22 hod. (otvárací ceremoniál sa začal o 18:15 hod. miestneho času). Brazílčania predstavili svetu to najlepšie z vlastnej kuchyne. Najmä v tretej časti (celkove pozostával program z desiatich) nazvanej Carioca Nation, podľa prezývky obyvateľov Ria. Nechýbal Kruh Samby, plážová kultúra v spojení s tradičnými športami, či vyskladaný farebný obraz brazílskej vlajky počas hymny usporiadateľskej krajiny. Medzitým si stihol domáci národný hrdina Daniel Dias (10 - násobný paralympijský šampión) zaplávať simulovanou projekciou voľný štýl v imaginárnom bazéne na centrálnom pódiu. Vlajkovou loďou celého programu však bolo skladanie mega puzzle uprostred plochy štadióna počas galaparády výprav z celého sveta. Tých sa napokon do Ria dostavilo 164. Každá z nich mala jeden kus puzzle nesený doprovodnou slečnou – z jednej strany s názvom krajiny, z druhej s portrétmi športovcov. Tento kus puzzle putoval vždy do mozaiky po tom, ako jednotlivé výpravy urobili čestné kolo. V strede chýbal až do poslednej chvíle posledný komponent. Ten so slovom Brazil tam napokon vložil Vik Muniz, jeden z troch režisérov večera. Kreatívec, známy netradičnými nápadmi, mal počas ceremoniálu možnosť prvýkrát urobiť svoje umelecké dielo „live“. Obraz sa napokon pretransformoval do veľkého ľudského srdca,  ktoré následnými vizuálnymi a…

Happy Birthday a veľa šťastia...

Za normálnych okolností by isto sedel niekde s priateľmi a užíval si svoj deň okrúhlych narodenín. Tridsiatka je pre muža aj pre vrcholového športovca vraj ideálny vek. Jozef Metelka sa narodil 8.9.1986 v Piešťanoch. Oslavovať bude v Riu de Janeiro...


Ako? „Ráno tréning, potom oddych, regenerácia a koncentrácia na preteky,“ usmieva sa s prirodzenosťou lorda, ktorý má vždy a všade nadhľad nad životom. Jozef Metelka si ho musel vypestovať po podkolennej amputácii pred siedmymi rokmi. Odvtedy sa stal trojnásobným majstrom sveta v dráhovej cyklistike v stíhacích pretekoch na 4 km a trikrát vybojoval striebro ba 1 km s pevným štartom. Práve v tejto disciplíne začne svoje účinkovanie na PH v Riu v piatok 9. septembra. Aj preto neostáva na oslavy okrúhlych narodenín čas. „Prídu, až po pretekoch,“ má v tom jasno. Rovnako vo svojich ambíciách. „Povedzme to triezvo ale jasne – v oboch disciplínach chcem získať medailu,“ neskrýva predsavzatie rýchlik na dráhe, ktorý žije a trénuje vo Veľkej Británii. Sedíme na jeho posteli v paralympijskej dedine a obdivujeme jeho psychickú pohodu aj vyrovnanosť. Už dávnejšie ho odborníci radia do skupiny spolufavoritov. Ako čelí tlaku, že mnohí od neho očakávajú stupne víťazov? Ako si čístí pre pretekmi hlavu? „Šampónom,“ smeje sa pohotovo. „Neberiem to, že som pod tlakom, skôr tak, že ja chcem niečo dosiahnuť. Začalo mi to najlepšie ísť na dráhe, tak to chcem využiť. Skrátka – točím nohami.“  A súperom by sa z jeho výkonov mohla zatočiť hlava... Kiežby. Na tréningu na velodrome v olympijskom parku mal však aj šťastie v zložitej situácii, keď sa mu odrazu kubánsky cyklista postavil v plnej rýchlosti do cesty. Organizátori…

Deň D – večer V

Dnes večer o 18.15 brazílskeho a v noci stredoeurópskeho letného času sa začne otvárací ceremoniál XV. Letných paralympijských hier v Riu de Janeiro. Slovenskú vlajku pri nástupe našej výpravy ponesie štvornásobný zlatý medailista Ján Riapoš.  


Z vyžrebovania svojej skupiny nemá veľkú radosť. Už v základnej skupine ho totiž čaká okrem domáceho Marciaa da Costu aj Kima K z Kórejskej republiky, s ktorým bojoval o zlato vo finále paralympijského stolnotenisového turnaja v Londýne 2012. Podobne ťažkú skupinu má aj Alena Kánová, no aj súperi ďalších slovenských reprezentantov vzbudzujú značný rešpekt. Súťaže na paralympijských hrách však nikdy nie sú prechádzkou ružovým sadom. Mimochodom, ani pobyt v paralympijskej dedine veľmi nie. Je „sparťanský“ a treba si na mnohé úsporné opatrenia zvyknúť. Naši športovci si však spíijemňujú prostredie aj chvíle v dedine príslovečnou kreativitou... Nevyrušuje ich ani podvečerné pravidelné zadymovávanie dediny, aby bolo menej komárov. Našťastie – zatiaľ veľmi nikoho netrápia. Strohosť vo výbave dediny kompenzuje srdečnosť jej obyvateľov. Pozdravy vo všetkých rečiach sa miešajú s prívalom úsmevov a žičlivých prianí. Ľudia s podobnými osudmi zdravotných znevýhodnení, dôverne poznajúc zložitosť života s limitmi, majú k sebe úprimne blízko. Zatiaľ... So začiatkom neľútostných súbojov o medaily možno súperivosť a túžba po úspechu urobia svoje. Na PH v Riu de Janeiro by mali štartovať zdravotne znevýhodnení športovci zo 163 krajín, plus ďalší pod vlajkou nezávislých športovcov IPA. Práve plavec Ibrahim Al Hussein, sýrsky utečenec príde na štadión Maracaná ako prvý v rámci nástupu športovcov. V našej výprave bude chýbať Veronika Vadovičová, ktorá súťaží v streľbe už vo…

Sledujte v priamom prenose na Dvojke RTVS

Už dnes o 18:15 hod. miestneho času (23:15 SELČ) sa v Riu začne otvárací ceremoniál XV. paralympijských hier. Na ploche štadióna sa medzi výpravami z celého sveta predstaví aj naša slovenská. 


Desať vecí, ktoré potrebujete vedieť o otváracom ceremoniáli: Jeho dejiskom bude kultový štadión Maracaná, známy najmä kvôli futbalu, ktorý uzavrú o 17:30 hod. Bol postavený k MS 1950 vo futbale a jeho pôvodná kapacita bola 200 tisíc divákov! Po poslednej rekonštrukcii k MS 2014 sa znížila na súčasných 78.639 sediacich divákov. Maracaná je iba ľudový názov - oficiálny je Estadio Jornalista Mario Filho, po známom brazílskom novinárovi. Konal sa tu aj otvárací ceremoniál nedávnych OH. Podieľať sa na ňom bude cca 500 profesionálov, vrátane choreografov a umelcov, spolu s 2.000 dobrovoľníkmi. Do predaja sa ponúklo približne 50 tisíc lístkov. Program pripravila trojica - návrhár Fred Gelli, spisovateľ Marcelo Rubens Paiva a umelec Vik Muniz. Gelli prisľúbil, že ceremoniál prenesie na všetkých bezhraničnú energiu, šírenú paralympijskými športovcami. Paiva zasa tvrdí, že to bude "najväčší symbol tolerancie a rešpektu k druhým". Motto ceremoniálu znie “Every Body Has A Heart“ (Každé telo má srdce), čo odráža celkové zameranie programu na človeka s jeho pocitmi, problémami, solidaritou a láskou. Jednou z hviezd večera bude bude americká parasnowboardistka Amy Purdy, ktorá v Soči 2014 získala bronzovú medailu. Objavila sa už v americkom televíznom programe "Dancing with the Stars" a zajtra bude tancovať sambu so zatiaľ utajeným partnerom. Na plochu nastúpi viac než 4. 000 športovcov, ktorí zastupujú viac než 160 krajín (pôvodne bolo prihlásených 176 krajín). Každá…

Kamzík tlačí nielen na lavičke

Koniec očakávania, dohadov, kalkulácií. Deň D je tu! So všetkým, čo k otvoreniu XV. paralympijských hier v Riu de Janeiro prináleží. Stúpajúci adrenalín, prvé emócie aj spoznanie súperov v skupinách a štartových listinách...


Na všetko sme boli zvedaví priamo v paralympijskej dedine. Predbehli nás však dopingoví komisári, ktorí vytiahli priamo z postele našich dvoch statných valibukov Mareka Kamzíka aj Adriána Matušíka. Prvý naberá na hmotnosti, aby mal pred súťažou v tlaku na lavičke minimálne 120 kg, druhý naopak, stráži svoju hmotnosť, aby mal v diskárskej klietke pri hodoch rýchly švih. Od januára pribral 30 kg a ešte sa mu máli. Mareka Kamzíka sme našli oddychovať po fyzicky náročnom tréningu. „Ešte musel zabrať, do súťaže je ďaleko,“ naznačil alchýmiu časovania formy tréner Michal Čapla. Mimochodom jeho syn Martin bude ako jediný na PH zo Slovenska v zbore rozhodcov. Marekovi však môže uznať, ako ostatným, len platné pokusy. „Chcel by som začínať na 170 kg,“ prezrádza taktiku Marek Kamzík. Chlap, ktorý pred rokom netušil, či sa mu návrat na súťažné pódiá po ôsmich rokoch vôbec podarí. Chlap, ktorý sa po čiastočnom rázštepe chrbtice nemusel dožiť ani len škôlkárskeho veku. „Mohol som skončiť oveľa horšie. Na vozíku, alebo... Rodičia museli podpísať reverz, že operáciu s fixáciou miechy nemusím prežiť,“ odťahuje záves strádaní a úzkostí svojho detstva chlapisko s bicepsami ako dievčenský driek. „Vďaka dobre odvedenej práci pri ťažkej operácii v roku 1978 a aj vďaka mojim rodičom dnes môžem chodiť. Boli na mňa tvrdí. Nikdy ma nehýčkali ako zdravotne postihnutého.“ Často musel byť v nemocnici aj na liečeniach bez rodičov. „Neskôr, v…

Prepotené dresy a vyliata krv

Pinpongové loptičky rozohrali svoje staccato. Prepotené dresy našich paralympionikov naznačovali, že sa na tréningu nešetrili...


„Loptičky sú trochu tvrdšie, než s akými sme doma trénovali, ale mne to vyhovuje,“ prezrádza Miro Jambor spotený aj „za ušami“. Priam sa z neho lejú kropaje potu po výdatných výmenách s reprezentačným trénerom Sašom Dragašom. „To tie kilá, ktoré nosím navyše,“ žartuje na svoj účet. Teraz už môže, ale tesne po prílete skôr hľadal okno z ktorého vyskočí v paralympijskej dedine. Kvárili ho hrozné bolesti. „Nakladal som na letisku kufre po prílete do Ria. Boli priťažké a zalialo mi ruku krvou,“ vysvetľuje otvorene stolný tenista, ktorý trpí hemofíliou. Ruku musí šetriť na súťažné zápasy. Má ju zmaľovanú tak, že nepotrebuje ani tetovanie... Našťastie, žilky mu popraskali v ľavej. Ak by to bola pravá, možno by ani raketu neudržal v ruke a bolo by po nádejách. Tie napokon živia v sebe všetci slovenskí paralympionici. Málokto „zvonka“ však naozaj pozná ich zdravotné súženia. „Vozík, to je to najmenej,“ usmieva sa Alena Kánová. „Silní chlapi Ťa na ňom vynesú. To nie je problém. No to, čo sa potrhalo vo vnútri tela pri autohavárii, s tým bojuješ stále.“ Úprimne, neraz aj vo chvíľach, keď sa očakáva za súťažným stolom čo najlepší športový výkon. Alena sa vždy vedela zaťať, zabojovať. Srdnatosť zdedila v génoch. Silná nátura ju „dotiahla“ až ku štyrom paralympijským medailám. Piata láka, no môže byť privysoko. Konkurencia neustále rastie. Alena Kánová hráva od začiatku svojej kariéry s…

V Riu je už aj tretia časť slovenskej výpravy

Dnes nad ránom dorazila do dejiska hier tretia skupina našich športovcov, v ktorej boli lukostrelci Peter Kinik a Marcel Pavlík, spolu s našim jediným zástupcom v tlaku na lavičke Marekom Kamzíkom.


Spolu s nimi pristali na letisku v Riu aj členovia ich realizačných tímov a televízny štáb RTVS.

Všetkých troch sme sa spýtali,  aký výsledok by ich uspokojil z PH 2016.

Marcel Pavlík, majster Európy 2014 a najlepší lukostrelec Slovenska 2014 a 2015: „Mňa hocijaká medaila“.

Peter Kinik: „Lepšie umiestnenie ako v Londýne 2012.“

Marek Kamzík: „Osobný rekord“.

Po ubytovaní a aklimatizácii ich čaká spolu s celou výpravou v stredu večer otvárací ceremoniál na štadióne Maracaná.

ROMAN VÉGH


Porcia piatich disciplín

Jedno z pravidiel, ktoré sme si potichu dohodli znie – nebudeme hovoriť o umiestneniach. Štart v piatich disciplínach ponúka pre našu jedinú plavkyňu na PH v Riu de Janeiro Karinu Petrikovičovú dostatok možností na postup do finále. V niektorom z piatich štartov sa hádam podarí. Hoci trénerka Daniela Šipošová ponúka viac optimizmu. Ale – nebudeme vopred hovoriť o umiestneniach...


Sotva sa ľavou nohou oprie o štartový blok, za ušami zaznie trénerkin povel a už je vo vode. Rituál štartov sa opakuje vo väčšej či menšej miere na každom tréningu. Dynamika odlepenia sa od blokov je rovnako dôležitá, ako čistá technika, rýchlosť, vytrvalosť a čistá hlava v súťaži. Karina na všetkom v posledných dvoch rokoch svedomito pracovala a na tréningoch vyzerá lepšie, uvoľnenejšie aj výkonnostne zrelšie než pred štyrmi rokmi na PH v Londýne. „V júli a auguste sme finalizovali prípravu, aj keď sústredenie v Popravde sme museli zo zdravotných dôvodov o tri dni skôr ukončiť. Teraz opäť mierne stupňujeme záťaž, aby nám všetko vyšlo ako chceme,“ prezradila Daniela Šípošová. Zrakovo znevýhodnená Karina Petrikovičová nastúpi v Riu na prvú disciplínu – na 100 m motýlik - už 8. septembra predpoludním. Ďalšia súťaž na 200 m polohové preteky ju čaká 10. septembra a po troch dňoch oddychu bude štartovať v ďalších troch súťažiach. V porovnaní s ostatnými krajina má nevýhodu v sólovom zastúpení. Ak však postúpi do finále, isto požiada českú výpravu o požičanie aspoň masážneho stola tesne pred súťažou. Posledné dni pred PH dýchajú na športoviskách aj v okolí nich dobrosrdečnosťou, ústretovosťou a srdečnosťou. Zdá sa, že zredukovaný rozpočet organizátori „zneužijú“ na absenciu niektorých služieb – napríklad v dopravnom systéme – ale oproti OH to aspoň nahrádzajú vľúdnosťou a ochotou pomôcť na každom kroku. Ozaj čo pomôže Karine k finálovým…