Teplomer sa výdatne šplhal nad tridsiatku. V pevnom streleckom kabáte sa dýchalo čoraz ťažšie. Oči začínali páliť, maličký terč 50 m ďaleko sa začínal rozmazávať. Našťastie, Veronika Vadovičová mala v kvalifikácii dostatočný náskok, aby mohla dostrieľať 60 rán bez stresu, či postúpi do finále…
V bežnom živote prvý pohľad na ľudí na vozíku vyvoláva súcit. Málokto vie, že tí, ktorí sa na ňom pohybujú, o súcit veľmi nestoja. Chcú od života viac. Veronika patrí k tým húževnatým ľuďom, ktorí nepripustia, že je invalidný vozík pre nich príťažou. Patrí k tým, ktorých by ste od dojatia aj od obdivu najradšej vystískali do „vymačkania“…
Po dvoch zlatých medailách mohla prísť na strelnicu na najťažšiu disciplínu ľubovoľnej malokalibrovky na 3×20 rán s horenosom ľahostajnosti. Akože, mám to všetko na háku. To však neladí s jej charakterom. „Cítila som zodpovednosť, vedela som, že sa odo mňa očakáva dobrý výsledok,“ priznala po súťaži. Vo finále bola o čosi nervóznejšia, než zvyčajne. V prvej päťke výstrelov trafila len jednu desiatku. V kvalifikácii až 22! V druhej pätici výstrelov v kľaku sa zaskvela aj ranou 10,8, no uletela aj na 8,1. „Pri posede na vozíku si môže oprieť ruku o lakeť, simulujúc polohu v kľaku,“ vysvetľoval detaily tréner Milan Goleňa. „Táto pozícia nám zo všetkých troch zatiaľ ide najslabšie. S kľačákom ešte niekedy bojujeme,“ priznal po súťaži.
Po prvej pätnástke rán v kľaku bola na 5. mieste. Po ďalšej v ľahu sa delila o 3. a 4. priečku s Nemkou Natašou Hiltropovou. Vo finiši v stojke – ako zvyčajne – nesklamala. Posúvala sa vyššie a hoci strata na líderku súťaže Číňanku Cchuej-Ping Čang bola nedostihnuteľná, druhé miesto si ustrážila. „Nevnímala som priebežný stav. Až do posledného výstrelu,“ usmievala sa spokojná so striebrom. V Londýne 2012 získala v rovnakej súťaži bronz. „Bolo dnes veľmi teplo. Podmienky boli ťažšie než pri predošlých súťažiach. Navyše sme si finálovú halu s malorážkou nemohli v tréningu vyskúšať.“
Veronika Vadovičová získala pre slovenský paralympijských šport v ére samostatnosti Slovenska už 98 medailu. V počte získaných kovov vyrovnala súčet z Londýna: 2–1-3. V Riu získala naša výprava tiež šesť medailí, no cennejších: 4-2-0. Už v stredu sa môže táto bilancia rozrásť. Strelcov čaká ľubovoľná malokalibrovka 3×20 rán mix, cyklistov časovky a lukostrelcov vyraďovacia fáza Compound Open s Marcelom Pavlíkom. Prvých šesť súťažných dní PH prinieslo našim športovcom 6 medailí. Pribudnú ďalšie? Prví môžu odpovedať športoví strelci na čele s Veronikou Vadovičovou, ktorá je už teraz najúspešnejšou strelkyňou PH…
„Športová streľby si vyžaduje množstvo hodín tréningu. Nie je to tak, že sa naučím strieľať a do smrti to budem vedieť. Neustále musím na sebe pracovať. Pretože súperky trénujú čoraz viac a každá sa chce presadiť,“ pripomína Veronika. „Baví nás to,“ vysvetľuje Milan Goleňa ako bojujú proti stereotypu tréningu. „Bez dobrých podmienok by nemala v súperení najmä s ázijskými strelkyňami šancu,“ zdôrazňuje. Obaja sa usmievajú. V Riu dosiahli, čo chceli. Z poltucta medailí slovenskej výpravy získala Veronika Vadovičová zatiaľ polovicu. Hlboká poklona – autorka streleckých zážitkov.
Stano Ščepán