Svoju premiérovú na paralympiáde vybojoval v Aténach stolný tenista Ján Riapoš. Ďalšie pridali Ladislav Gáspár (tiež stolný tenis), Rastislav Tureček (cyklistika – handbike), Marek Margoč (atletika – vrh guľou) a Imrich Lyócsa (lukostreľba).
Do Grécka, kolísky novodobého olympizmu, sa pred desiatimi rokmi vrátili hry s veľkou pompou a organizátori minuli údajne viac než 12 miliárd USD na vybudovanie úplne nového komplexu športovísk. Okrem samotnej infraštruktúry pohltila obrovský balík peňazí aj bezpečnosť účastníkov. Svet sa nachádzal tri roky po útoku na newyorské dvojičky a najmä Američania kládli enormný dôraz na bezpečnostné opatrenia, ktoré mal ich športovcom zabezpečiť organizátor. Následne prišla ekonomická kríza, ktorá položila Grécko ako prvý európsky štát na kolená.
Komplex športovísk je dnes totálne schátraný a čo nezvládol zub času, tomu pomohli vandali. Burina, grafiti, masívne trhliny, rozhádzané sedačky – to všetko pripomína v súčasnosti skôr kulisy filmu o stratenej civilizácii ako športoviská, na ktorých bojovali o najcennejšie medaily najlepší olympionici a paralympionici sveta. S nadsázkou možno povedať že svojim stavom pripomínajú 2 500 rokov starý Parthenon na vrchole Akropoly. Z miest, organizujúcich v posledných desaťročiach hry, dopadlo horšie iba Sarajevo. To však zmietla občianska vojna, ktorá sa prehnala touto lokalitou začiatkom 90. rokov. Metropola Bosny organizovala ZOH v roku 1984. Atény sú však iný prípad – na nich sa podpísali ekonomické pohromy a pravdepodobne aj nerozvážnosť pri plánovaní ďalšej využiteľnosti športovísk po skončení hier. V každom prípade sú dnes živým mementom pre ďalších organizátorov.
Pozrite si fotografie: http://www.gizmodo.com.au/2014/08/the-sad-desolate-state-of-athens-olympic-venues-10-years-later/
a ako dopadli športoviská aj v iných mestách, napr. v Pekingu: http://vijay14101984.blogspot.sk/